Bratislava 4. júla (TASR) - Ľudí, pre ktorých je práca zároveň vášňou, nie je veľa. A je im čo závidieť. Horšie je to s tými, pre ktorých vášeň prerástla do závislosti - workoholizmu. Svetový deň workoholikov je 5. júla. Ak si v tento deň napriek sviatku plánujete priniesť prácu domov, je možné, že k nim patríte aj vy.

Podľa skúseností personalistov je pracovitosť výraznou črtou Slovákov. "V porovnaní s inými európskymi krajinami pracujeme dlhšie a zvykneme na seba nakladať viac úloh, aj pokiaľ nesúvisia s našou náplňou práce. Pracovitosť máme historicky danú, zakorenenú v povahe," potvrdzuje Jana Harnošová z personálnej agentúry Adecco. Workoholizmus a pracovitosť však nie sú to isté.

Psychológovia považujú workoholizmus za druh závislosti či dokonca chorobu, ktorá má svoje štádiá a príznaky. Kým zanietený, pracovitý zamestnanec je schopný pracovať v tíme, dá si poradiť a napriek zvýšenej záťaži dokáže zachovať rovnováhu medzi prácou a súkromím, workoholik to väčšinou nezvláda. Jeho typickými prejavmi sú podráždenosť, zanedbávanie duševnej hygieny a presvedčenie, že všetko najlepšie zvládne sám, vysvetľuje personalistka. Keďže väčšina workoholikov si svoj stav neuvedomuje, namiesto nich najviac trpí rodina a okolie.

Ani pre zamestnávateľa nie je workoholik jednoznačnou výhrou. Prehnané pracovné nasadenie totiž často vedie k vyhoreniu a môže mať aj vážne zdravotné následky v podobe depresií. "Najmä skúsený personalista viac ocení človeka s vyváženým vzťahom k práci, pretože je perspektívnejší z dlhodobého hľadiska. Treba preto zvážiť, či sa na pohovore otvorene prihlásite k workoholizmu. Zamestnávateľ to nemusí prijať vždy pozitívne," radí Jana Harnošová.