Organizácia tiež zdôrazňuje nutnosť ochrániť lesy pred náhodnou ťažbou.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) - Z tém životného prostredia by si väčšiu pozornosť rozhodne zaslúžil stav riek a vodných ekosystémov. Myslí si to Svetový fond na ochranu prírody (WWF) Slovensko. Problémom sú podľa neho napríklad stavby na riekach, ktoré narúšajú kontinuitu toku a bránia migrácii rýb. Organizácia tiež zdôrazňuje nutnosť ochrániť lesy pred náhodnou ťažbou.
"Najhoršia situácia je na rieke Váh (373 stavieb, len 12 z nich má funkčný rybovod) či Hron (259 stavieb, z toho len 26 má funkčný rybovod). Medzi ďalšie zásahy, ktoré narúšajú ekologický stav riek, patria úpravy korýt a brehov riek, či odrezanie riek od bočných ramien a okolitej nivy," priblížila pre TASR Andrea Settey Hadjúchová z WWF.
Tieto zásahy majú podľa organizácie vplyv na zmeny teploty vody, jej prúdenia, ovplyvňujú usadzovanie sedimentov a samočistiacu schopnosť riek a v konečnom dôsledku tak menia celý riečny ekosystém. "Sme presvedčení, že bez toho, aby sa na Slovensku začali niektoré bariéry na vodných tokoch, sa nepodarí dosiahnuť dobrý stav našich riek," tvrdí.
Za pozitívum roka 2018 v oblasti životného prostredia, naopak, organizácia považuje podporu verejnosti, najmä v oblasti ochrany lesov. "Napriek silnej občianskej angažovanosti, ktorá sa prejavila v rámci rôznych kampaní, však ťažba dreva na Slovensku rastie a nepodarilo sa zabrániť situáciám, keď sú vzácne časti chránených území vyťažené mimo plánu s vysvetlením, že ide o náhodnú ťažbu z dôvodu kalamity," konštatuje WWF.
Verí však, že túto situáciu sa podarí zvrátiť v budúcom roku v rámci novelizácie dvoch zákonov – zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody, kde ochranárske organizácie v pripomienkach zdôrazňovali nutnosť regulácie náhodnej ťažby. "Treba tiež posilniť kontrolu legálnosti ťažby dreva a pôvodu dreva uvádzaného na trh, a to aj pri dovoze a vývoze dreva," dodala Settey Hadjúchová.
"Najhoršia situácia je na rieke Váh (373 stavieb, len 12 z nich má funkčný rybovod) či Hron (259 stavieb, z toho len 26 má funkčný rybovod). Medzi ďalšie zásahy, ktoré narúšajú ekologický stav riek, patria úpravy korýt a brehov riek, či odrezanie riek od bočných ramien a okolitej nivy," priblížila pre TASR Andrea Settey Hadjúchová z WWF.
Tieto zásahy majú podľa organizácie vplyv na zmeny teploty vody, jej prúdenia, ovplyvňujú usadzovanie sedimentov a samočistiacu schopnosť riek a v konečnom dôsledku tak menia celý riečny ekosystém. "Sme presvedčení, že bez toho, aby sa na Slovensku začali niektoré bariéry na vodných tokoch, sa nepodarí dosiahnuť dobrý stav našich riek," tvrdí.
Za pozitívum roka 2018 v oblasti životného prostredia, naopak, organizácia považuje podporu verejnosti, najmä v oblasti ochrany lesov. "Napriek silnej občianskej angažovanosti, ktorá sa prejavila v rámci rôznych kampaní, však ťažba dreva na Slovensku rastie a nepodarilo sa zabrániť situáciám, keď sú vzácne časti chránených území vyťažené mimo plánu s vysvetlením, že ide o náhodnú ťažbu z dôvodu kalamity," konštatuje WWF.
Verí však, že túto situáciu sa podarí zvrátiť v budúcom roku v rámci novelizácie dvoch zákonov – zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody, kde ochranárske organizácie v pripomienkach zdôrazňovali nutnosť regulácie náhodnej ťažby. "Treba tiež posilniť kontrolu legálnosti ťažby dreva a pôvodu dreva uvádzaného na trh, a to aj pri dovoze a vývoze dreva," dodala Settey Hadjúchová.