Bratislava 18. apríla (Teraz.sk) - „Koberec nástrojov“ na Sahare je najstaršia ľuďmi vytvorená krajina. Opracovaných kameňov je tam na kilometri štvorcovom toľko, že by stačili na Veľkú pyramídu v Gíze.

Ukázal to intenzívny prieskum skalného valu Messak Settafet v líbyjskom úseku strednej Sahary. Konal sa v roku 2011. Messak Settafet je masívny výchoz pieskovca. Tiahne sa 350 kilometrov. Dosahuje priemernú šírku 60 kilometrov.

Prieskum viedli Robert Foley a Marta Mirazón Lahrová z University of Cambridge. Výsledky uverejnili v časopise Public Library of Science ONE.

Bilióny a bilióny...

Kamenné nástroje sa na mnohých úsekoch Messak Settafet vyskytujú prakticky po celej krajine. Približne 75 na meter štvorcový. To znamená, približne 75 miliónov na kilometer štvorcový. Praľudia ich tam zhotovovali a odhadzovali v priebehu státisícov rokov.

Foto: R. Foley/M. Mirazón Lahr

Členovia tímu odhadli úhrnný objem kamenných nástrojov odhodených počas posledného milióna rokov ľudskej evolúcie v celej Afrike. Vyšla im priam šokujúca hodnota. Rovná sa vyše jednej Veľkej pyramíde v Gíze na každý africký kilometer štvorcový.

V číslach je to 2,1 x 1014 čiže 210 biliónov metrov kubických opracovanej horniny na celom čiernom kontinente. To zodpovedá 84 miliónom kópií Veľkej pyramídy v Gíze pri Káhire, ktorá má objem 2,5 milióna metrov kubických.

Foto: R. Foley/M. Mirazón Lahr

Ak sa zohľadní nerovnomerné ľudské osídlenie kontinentu, vychádza to na polovicu, teda 42 miliónov Veľkých pyramíd. Tak či onak, praľudia v Afrike vyrobili toľko nástrojov, že táto opracovaná hornina tvorí ekvivalent 1,3 až 2,7 Veľkej pyramídy na kilometer štvorcový.

Poklad uprostred púšte

„Messakský pieskovec sa dnes nachádza v samom strede nesmiernych pieskových morí Líbye. Z pohľadu praľudí to bola vysokokvalitná hornina na štiepanie. V dôsledku toho je teraz krajina doslova pokrytá kobercom kamenných nástrojov, najpravdepodobnejšie vyrobených v strednom a vrchnom pleistocéne,“ povedal Robert Foley.

Foto: R. Foley/M. Mirazón Lahr

Stredný pleistocén sa začal pred približne 781.000 rokmi, vrchný pred približne 126.000 rokmi. Pleistocén sa skončil pred približne 11.700 rokmi. Po ňom nasledoval holocén čiže poľadová doba, éra vzniku a rozvoju ľudskej civilizácie.

Kamenný základ

„V súčasnosti sa používa aj nový pojem antropocén, éra po bode, v ktorej ľudia začali mať významný vplyv na životné prostredie. Príslušný kritický okamih možno celkom dobre stotožniť so začiatkom priemyselnej revolúcie pred 200 rokmi. Niektorí vedci však v tejto súvislosti hovoria aj o skorom antropocéne, keď sa vo veľkom začali klčovať lesy kvôli poľnohospodárstvu,“ vysvetlila Marta Mirazón Lahrová.

Foto: R. Foley/M. Mirazón Lahr

„Výroba kamenných nástrojov sa však začala pred asi 2,5 milióna rokmi. Environmentálne dôsledky sa zatiaľ skúmali málo. Messak Settafet je najstarší preukázaný príklad takpovediac jaziev, ktoré spôsobili ľudské činnosti v celej krajine. Vplyvy našej technológie na životné prostredie preto môžu byť značne staršie, ako sa dosiaľ myslelo,“ doplnila.

Jednoduché i zložité

Prieskumníci sa zamerali na rôzne kategórie nástrojov. Prakticky na všetky kusy kameňa, ktoré niesli také či onaké znaky opracovania. Od najjednoduchších, odrazených či odlomených z väčších blokov, po zložito upravené klinmi z tvrdšej horniny.

„Z rozsahu tejto činnosti je jasné, aké dôležité boli kamenné nástroje. Africkí praľudia silne záviseli na technológii. Krajiny ako tieto museli byť pre nich magnetmi. Buď ako cieľ výprav za zberom vhodného materiálu na nástroje, alebo ako trvalé sídlo,“ konštatoval Robert Foley.

Foto: R. Foley/M. Mirazón Lahr

Závislosť na technológii kamenných nástrojov znamenala, že pre komunity praľudí malo obrovskú výhodu, ak spoznali, zapamätali si a prevzali kontrolu nad prístupom do oblastí so superhojnosťou príslušných surovín, akou sa vyznačoval Messak Settafet.

„Podobné oblasti k sebe pripútali praľudí. Nedovoľovali im príliš sa vzďalovať, ak ich prežitie záviselo na prístupe ku zdrojom surovín pre nástroje. Ostatné adaptácie sa tejto potrebe museli podriadiť,“ povedala Marta Mirazón Lahrová.

Nielen kameň...

Zber či ťažba kameňa na nástroje priniesli ľuďom aj ďalší úžitok. Krajinu posiali jamami s priemerom až dva metre a typickou hĺbkou 50 centimetrov. Sústreďovali vlahu, dodnes to vidno po zriedkavých dažďoch. Klíma Sahary však bola v minulosti oveľa vlhkejšia.

Spojením jám vznikali jazierka, ktoré priťahovali zver. V mnohých jamách sú „príklopné“ kamene, časti pascí. V posledných 10.000 rokoch jamy slúžili aj ako napájadlá dobytka.

Zdroje: Public Library of Science ONE z 11.3. 2015; Komuniké University of Cambridge z 11.3. 2015