Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Režisér filmu Andrej Volgin zdôraznil, že film robili odvážni ľudia, lebo téma je veľmi vážna.
Autor TASR
Bratislava 2. decembra (TASR) - Na nakrútení filmu Balkánska línia, ktorý sa premietal v rámci Dní ruského filmu v bratislavskom Kine Lumiére, má svoj podiel aj Slovák pôsobiaci v oblasti finančníctva Vasil Ševc. Ako pre TASR v sobotu (30. 11.) povedal producent Vadim Birkin, idea filmu Balkánska línia vznikla ako mnohé veci v živote náhodou. "Môj priateľ Vasil Ševc a ďalší môj priateľ, herec Goša Kucenko, sa rozprávali o našich krajinách, o situácii vo svete a Vasil povedal Gošovi: Prečo nenakrútite film o hrdinstve týchto čias?"
Vadim Birkin ďalej konštatoval, že existujú dobré filmy o Veľkej vlasteneckej vojne, druhej svetovej vojne, ale o súčasnosti je ešte málo filmov. Goša Kucenko sa opýtal, aký fakt, aký príbeh by to mal byť. Vasil na to odpovedal, hoci napríklad aj o rýchlom premiestnení ruskej vojenskej jednotky z Bosny do Kosova, ktorý bol neočakávaný a preukázal rozhodnosť aj v čase, keď Rusko bolo slabé, konštatoval Birkin. Ruská jednotka tam bola dislokovaná v rámci medzinárodných mierových síl.
Ševc uviedol, že s "kamarátom, umelcom Gošom Kucenkom dlho diskutovali o rôznych námetoch". Napríklad o tom, "prečo sa o niečom filmy nakrúcajú a o niečom nenakrúcajú, prečo sa určité myšlienky dávajú na plátno a prečo určité nie". Počas tejto diskusie "z rádia počuli pesničku od skupiny t.A.T.u. (Tatu) Yugoslavija a presne toto nám navodilo myšlienku, že prečo by sme sa nemohli bližšie pozrieť z umeleckého pohľadu na tieto udalosti," povedal Ševc.
Birkin osobitne privítal na besede po sobotňajšom premietaní aj filmovú hviezdu Gojka Mitiča, popri ktorom vo filme hrá napríklad aj Emir Kusturica. Mitič najskôr povedal, že sa na Slovensku dobre cíti a dodal, že téma filmu je "pre neho veľmi bolestivá a pre celý srbský národ je bolestivá". Birkin ďalej vysvetlil, že "keď bombardovali Belehrad, mama (Gojka Mitiča) prestala zo strachu rozprávať, jesť a piť. A zomrela. A Gojko nemohol ani prísť pochovať svoju matku, pretože cesty boli po bombardovaní zničené, mosty boli zničené. K hrobu matky sa dostal až po polroku. Preto mu je teraz ťažko rozprávať".
Režisér filmu Andrej Volgin zdôraznil, že "film robili odvážni ľudia, lebo téma je veľmi vážna. Hovorím o mnohých ľuďoch zo štábu, lebo do niektorých štátov nemôžu vycestovať v súvislosti s premietaním filmu. Je to náš pohľad, nikomu ho nevnucujeme. Hovoríme v ňom o tom, čo sme videli, zažili, pri príprave tohto filmu. Mali sme tisíce rozhovorov s reálnymi svedkami a v masových scénach sú reálni ľudia, ktorí na tom mieste vtedy reálne boli," podčiarkol režisér.
Vojnový film Balkánska línia (2019) sa odohráva v Juhoslávii v roku 1999. Boje medzi Srbmi a Albáncami naberali na intenzite. Na území Kosova pôsobila oslobodzovacia armáda, ktorú OSN kvalifikovala ako teroristickú organizáciu. Príslušníci ruskej špeciálnej jednotky dostali z Moskvy rozkaz: prevziať kontrolu nad letiskom Slatina a držať ho až do príchodu jednotky z Bosny. Ruské sily boli v regióne v rámci medzinárodných mierových síl.
Dni ruského filmu v Bratislave organizujú Slovenský filmový ústav z poverenia Ministerstva kultúry (MK) SR v spolupráci s Ministerstvom kultúry Ruskej federácie a Noy Film Company, Veľvyslanectvom Ruskej federácie v SR a Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave. Projekt je súčasťou plánu kultúrnych stykov MK SR pre rok 2019.
Vadim Birkin ďalej konštatoval, že existujú dobré filmy o Veľkej vlasteneckej vojne, druhej svetovej vojne, ale o súčasnosti je ešte málo filmov. Goša Kucenko sa opýtal, aký fakt, aký príbeh by to mal byť. Vasil na to odpovedal, hoci napríklad aj o rýchlom premiestnení ruskej vojenskej jednotky z Bosny do Kosova, ktorý bol neočakávaný a preukázal rozhodnosť aj v čase, keď Rusko bolo slabé, konštatoval Birkin. Ruská jednotka tam bola dislokovaná v rámci medzinárodných mierových síl.
Ševc uviedol, že s "kamarátom, umelcom Gošom Kucenkom dlho diskutovali o rôznych námetoch". Napríklad o tom, "prečo sa o niečom filmy nakrúcajú a o niečom nenakrúcajú, prečo sa určité myšlienky dávajú na plátno a prečo určité nie". Počas tejto diskusie "z rádia počuli pesničku od skupiny t.A.T.u. (Tatu) Yugoslavija a presne toto nám navodilo myšlienku, že prečo by sme sa nemohli bližšie pozrieť z umeleckého pohľadu na tieto udalosti," povedal Ševc.
Birkin osobitne privítal na besede po sobotňajšom premietaní aj filmovú hviezdu Gojka Mitiča, popri ktorom vo filme hrá napríklad aj Emir Kusturica. Mitič najskôr povedal, že sa na Slovensku dobre cíti a dodal, že téma filmu je "pre neho veľmi bolestivá a pre celý srbský národ je bolestivá". Birkin ďalej vysvetlil, že "keď bombardovali Belehrad, mama (Gojka Mitiča) prestala zo strachu rozprávať, jesť a piť. A zomrela. A Gojko nemohol ani prísť pochovať svoju matku, pretože cesty boli po bombardovaní zničené, mosty boli zničené. K hrobu matky sa dostal až po polroku. Preto mu je teraz ťažko rozprávať".
Režisér filmu Andrej Volgin zdôraznil, že "film robili odvážni ľudia, lebo téma je veľmi vážna. Hovorím o mnohých ľuďoch zo štábu, lebo do niektorých štátov nemôžu vycestovať v súvislosti s premietaním filmu. Je to náš pohľad, nikomu ho nevnucujeme. Hovoríme v ňom o tom, čo sme videli, zažili, pri príprave tohto filmu. Mali sme tisíce rozhovorov s reálnymi svedkami a v masových scénach sú reálni ľudia, ktorí na tom mieste vtedy reálne boli," podčiarkol režisér.
Vojnový film Balkánska línia (2019) sa odohráva v Juhoslávii v roku 1999. Boje medzi Srbmi a Albáncami naberali na intenzite. Na území Kosova pôsobila oslobodzovacia armáda, ktorú OSN kvalifikovala ako teroristickú organizáciu. Príslušníci ruskej špeciálnej jednotky dostali z Moskvy rozkaz: prevziať kontrolu nad letiskom Slatina a držať ho až do príchodu jednotky z Bosny. Ruské sily boli v regióne v rámci medzinárodných mierových síl.
Dni ruského filmu v Bratislave organizujú Slovenský filmový ústav z poverenia Ministerstva kultúry (MK) SR v spolupráci s Ministerstvom kultúry Ruskej federácie a Noy Film Company, Veľvyslanectvom Ruskej federácie v SR a Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave. Projekt je súčasťou plánu kultúrnych stykov MK SR pre rok 2019.
