Bratislava 31. mája (TERAZ.sk) - V dňoch 6. a 7. augusta 1861 na valnom zhromaždení v Martine pri prijatí Memoranda národa slovenského skrsla požiadavka, aby bol vytvorený slovenský kultúrny spolok. Z tohto podnetu vznikol výbor, ktorý vypracoval stanovy Matice slovenskej.

O dva roky na to v 1863 sa už konalo prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej, ktorá vznikla pri príležitosti okrúhleho, tisíceho výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Predsedom bol zvolený Štefan Moyzes. Pri založení významnej slovenskej inštitúcie vo vtedajšom Uhorsku však stali aj ďalší významní Slováci, medzi nimi aj Martin Čulen. Práve dnes si pripomíname 190. výročie narodenia tejto významnej osobnosti. Narodil sa 31. mája 1823 v Brodskom.

Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Stal pri zrode slovenských spolkov

Pedagóg a matematik stál okrem iného pri zrode Kníhtlačiarskeho spolku v Martine, Živeny, Spolku Sv. Vojtecha a Domu Matice slovenskej. V rámci Matice slovenskej bol členom pripravovaného matematicko-prírodovedného vedeckého odboru.

Martina Čulena už počas stredoškolských štúdií ovplyvnili pokrokové domáce i zahraničné udalosti. Najbližšie mu však bolo učenie Jána Kollára, slovenského politika, básnika a spisovateľa. Kollár bol ideológ slovenského a predstaviteľ českého národného obrodenia, tiež jazykovedec, archeológ, evanjelický kňaz.

Krátko na to, ako začal študovať na viedenskom Pázmáneu, začal organizovať Slovenský čitateľský spolok a slovanskú knižnicu. Čulen svojimi aktivitami zhromaždil nielen Slovákov vo Viedni ale aj slovanskú inteligenciu, najmä juhoslovanskú. Činnosť Martina Čulena významne ovplyvnil i zápas Slovákov za obrodu v revolučných rokoch 1848-49.

Foto: TASR/Ján Siman

Meruôsme roky

Slovenskí pazmánisti na čele s M. Čulenom a Michalom Chrástkom pozitívne zasiahli do jazykových sporov a začiatkom roku 1846 vydali ohlas v Slovenských národných novinách, že Štúrov spisovný jazyk nezavrhujú a žiadajú aj slovenských seminaristov v Pešti, Trnave, Nitre i v Bystrici, aby zaujali podobný postoj.

Po vypuknutí revolúcie 1848, ktorá zasiahla celý svet, sa Čulen rozhodol vrátiť na Slovensko a prihlásiť sa k Hurbanovým dobrovoľníkom. Pre revolučné aktivity naňho a mnoho iných slovenských národovcov vypísali zatýkací rozkaz.

V tom istom roku sa zúčastnil Slovanského zjazdu v Prahe. Bol tam ako riadny člen slovanskej delegácie a ako aktívny náhradný člen veľkého výboru Zboru česko-moravsko-sliezko-slovenského, v ktorom zo Slovákov boli aj P.J. Šafárik, J.M. Hurban, M.M. Hodža, Ľ. Štúr, J. Novák a ďalší.

V rokoch 1851 - 1856 pôsobil ako profesor Gymnázia v Banskej Bystrici, v rokoch 1856 - 1859 v Bratislave.

V roku 1867 po obvinení z panslavizmu ho preložili do Levoče. V tom čase už pracoval na prípravách otvorenia slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, zostavil jeho moderný učebný plán a počas existencie školy v roku 1869–1874 bol jej riaditeľom. Po násilnom zatvorení gymnázia pôsobil ako farár v Čake, kde 24. januára 1894 zomrel.