Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Most stavali 50 rokov a 450 rokov bol jediným premostením Vltavy. Zdá sa až neuveriteľné, že na dnešnom moste pre peších v minulosti jazdili autá a istú dobu dokonca aj električky.
Autor TASR
Praha/Bratislava 8. júla (TASR) - Základný kameň Karlovho mosta v Prahe bol slávnostne položený pred 655 rokmi 9. júla 1357.
Podľa kroník položil základný kameň gotického mosta český kráľ Karol IV. 9. júla 1357. V 19. storočí sa k tomu pridala legenda, že základný kameň bol položený presne o 5.31 h. Číselný rad nepárnych čísel od jednotky k deviatke a nazad má údajne astrologický význam. Samotný Karol IV. však nikdy cez most nekráčal, zomrel o 24 rokov skôr, ako bol desať metrov široký a 499 metrov dlhý most v roku 1402 dokončený v tesnom susedstve dnes už neexistujúceho Juditinho mosta.
Most stavali 50 rokov a 450 rokov bol jediným premostením Vltavy. Zdá sa až neuveriteľné, že na dnešnom moste pre peších v minulosti jazdili autá a istú dobu dokonca aj električky.
Stavba je obdivuhodná aj tým, že dokázala odolať všetkým vojnám aj povodniam. Tomu, že prežil povodeň v roku 2002 pomohlo dobré založenie pilierov, ktoré museli byť opravené po storočnej vode v roku 1890. Vtedy sa zrútilo sedem pilierov. Stabilite mosta pomohla aj železobetónová doska, ktorá bola vložená pod dláždenie pri oprave v 70. rokoch 20. storočia.
Obľúbenú pražskú turistickú atrakciu opravovali naposledy v rokoch 2007 až 2009. Pamiatkový odbor v Plzni udelil v roku 2010 za túto opravu Karlovho mosta Prahe pokutu vo výške 3,25 milióna Kč (vyše 127.000 eur). Dospel totiž k záveru, že oprava prebiehala necitlivo: na zábradlí sa vymieňalo viac kameňov než bolo nutné, nedodržiavali sa tradičné kamenárske postupy a techniky, použila sa nevhodná malta a dokonca sa zistilo – v prípade národnej kultúrnej pamiatky neprípustné - použitie trvale plastického tmelu v dilatačných špárach.
Karlov most figuroval v máji 2011 v spore medzi českou vládou a kníhkupcami o nárast DPH na knihy v roku 2012 z dnešných 10 na 14 percent a v roku 2013 na 17,5 percenta v rámci daňovej reformy. Vydavatelia a spisovatelia v Prahe vtedy zatarasili Karlov most barikádou z kníh.
Vo februári 2012 sa Karlov most stal predmetom exekučného príkazu v spore medzi magistrátom českej metropoly a jedným obyvateľom mesta. Praha svoj dlh aj poplatky zaplatila a kuriózna exekúcia bola z katastra vymazaná.
Podľa kroník položil základný kameň gotického mosta český kráľ Karol IV. 9. júla 1357. V 19. storočí sa k tomu pridala legenda, že základný kameň bol položený presne o 5.31 h. Číselný rad nepárnych čísel od jednotky k deviatke a nazad má údajne astrologický význam. Samotný Karol IV. však nikdy cez most nekráčal, zomrel o 24 rokov skôr, ako bol desať metrov široký a 499 metrov dlhý most v roku 1402 dokončený v tesnom susedstve dnes už neexistujúceho Juditinho mosta.
Most stavali 50 rokov a 450 rokov bol jediným premostením Vltavy. Zdá sa až neuveriteľné, že na dnešnom moste pre peších v minulosti jazdili autá a istú dobu dokonca aj električky.
Stavba je obdivuhodná aj tým, že dokázala odolať všetkým vojnám aj povodniam. Tomu, že prežil povodeň v roku 2002 pomohlo dobré založenie pilierov, ktoré museli byť opravené po storočnej vode v roku 1890. Vtedy sa zrútilo sedem pilierov. Stabilite mosta pomohla aj železobetónová doska, ktorá bola vložená pod dláždenie pri oprave v 70. rokoch 20. storočia.
Obľúbenú pražskú turistickú atrakciu opravovali naposledy v rokoch 2007 až 2009. Pamiatkový odbor v Plzni udelil v roku 2010 za túto opravu Karlovho mosta Prahe pokutu vo výške 3,25 milióna Kč (vyše 127.000 eur). Dospel totiž k záveru, že oprava prebiehala necitlivo: na zábradlí sa vymieňalo viac kameňov než bolo nutné, nedodržiavali sa tradičné kamenárske postupy a techniky, použila sa nevhodná malta a dokonca sa zistilo – v prípade národnej kultúrnej pamiatky neprípustné - použitie trvale plastického tmelu v dilatačných špárach.
Karlov most figuroval v máji 2011 v spore medzi českou vládou a kníhkupcami o nárast DPH na knihy v roku 2012 z dnešných 10 na 14 percent a v roku 2013 na 17,5 percenta v rámci daňovej reformy. Vydavatelia a spisovatelia v Prahe vtedy zatarasili Karlov most barikádou z kníh.
Vo februári 2012 sa Karlov most stal predmetom exekučného príkazu v spore medzi magistrátom českej metropoly a jedným obyvateľom mesta. Praha svoj dlh aj poplatky zaplatila a kuriózna exekúcia bola z katastra vymazaná.
