Samozrejmosťou je dostupnosť a dostatok pitnej vody, ktorú musí zamestnávateľ zabezpečiť na vlastné náklady.
Autor TASR
Bratislava 23. júla (TASR) – Extrémne zvýšené teploty môžu na väčšine pracovísk spôsobovať záťaž zamestnancov. Tá môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť a zvracanie. V záujme predísť zdravotným ťažkostiam odporúča Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zamestnávateľom zabezpečiť na pracoviskách preventívne opatrenia.
Samozrejmosťou je dostupnosť a dostatok pitnej vody, ktorú musí zamestnávateľ zabezpečiť na vlastné náklady. V prípade, že od zamestnancov sa počas výkonu práce požaduje nosenie pracovného odevu, tento by mal byť jednovrstvový, podľa možnosti svetlej farby a vyrobený z prírodných materiálov. Syntetické materiály neumožňujú odparovanie potu. ÚVZ odporúča zamestnávateľom upraviť režim práce a zaviesť častejšie prestávky. „V prípade potreby by sa mali umožniť zamestnancom prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť osprchovaním, alebo umytím pokožky chladnou vodou,“ povedala hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.
Ďalej uviedla, že na vnútornom pracovisku, na ktorom je v dôsledku vysokých teplôt a technologických dôvodov prekročená prípustná operatívna teplota, by sa mal čas práce upraviť tak, aby bol dodržaný únosný čas práce. To platí aj pre iné pracoviská počas výnimočne teplých dní. „Súčasná legislatíva jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku nemožno zabezpečiť optimálne podmienky, zamestnávateľ musí vykonať ochranné a preventívne opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov pred poškodením zdravia v dôsledku nadmernej horúčavy,“ vysvetlila Račková. Zamestnávateľ môže upraviť čas práce, posunúť začiatok pracovnej zmeny, zaviesť častejšie striedanie zamestnancov, častejšie prestávky a inštalovať klimatizáciu.
Zamestnávateľ by mal ďalej na pracovisku tienením žalúziami alebo roletami zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov. Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. „Aj keď klimatizácia sa už dnes stáva bežnou súčasťou mnohých pracovísk, najmä v novších budovách, je potrebné ju využívať primerane, a to tak, aby rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím bol päť až sedem stupňov Celzia,“ dodala Račková.
Samozrejmosťou je dostupnosť a dostatok pitnej vody, ktorú musí zamestnávateľ zabezpečiť na vlastné náklady. V prípade, že od zamestnancov sa počas výkonu práce požaduje nosenie pracovného odevu, tento by mal byť jednovrstvový, podľa možnosti svetlej farby a vyrobený z prírodných materiálov. Syntetické materiály neumožňujú odparovanie potu. ÚVZ odporúča zamestnávateľom upraviť režim práce a zaviesť častejšie prestávky. „V prípade potreby by sa mali umožniť zamestnancom prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť osprchovaním, alebo umytím pokožky chladnou vodou,“ povedala hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.
Ďalej uviedla, že na vnútornom pracovisku, na ktorom je v dôsledku vysokých teplôt a technologických dôvodov prekročená prípustná operatívna teplota, by sa mal čas práce upraviť tak, aby bol dodržaný únosný čas práce. To platí aj pre iné pracoviská počas výnimočne teplých dní. „Súčasná legislatíva jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku nemožno zabezpečiť optimálne podmienky, zamestnávateľ musí vykonať ochranné a preventívne opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov pred poškodením zdravia v dôsledku nadmernej horúčavy,“ vysvetlila Račková. Zamestnávateľ môže upraviť čas práce, posunúť začiatok pracovnej zmeny, zaviesť častejšie striedanie zamestnancov, častejšie prestávky a inštalovať klimatizáciu.
Zamestnávateľ by mal ďalej na pracovisku tienením žalúziami alebo roletami zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov. Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. „Aj keď klimatizácia sa už dnes stáva bežnou súčasťou mnohých pracovísk, najmä v novších budovách, je potrebné ju využívať primerane, a to tak, aby rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím bol päť až sedem stupňov Celzia,“ dodala Račková.