Na prehliadke zámkom návštevníci spoznávajú aj priestory a ich vybavenie z čias troch najvýznamnejších historických osobností, ktoré tam bývali.
Autor TASR
Bratislava/Schloss Hof 3. júna (TASR) – Po úspešnej minuloročnej výstave o Eugenovi Savojskom, staviteľovi najväčšieho cisárskeho vidieckeho sídla v Rakúsku - Schloss Hof, sa aj nová expozícia venuje histórii života v ňom. Vlaňajšia bola na počesť 350. výročia narodenia princa Eugena a súčasná pod názvom "Lesk a pôvab - oslavy na cisárskom dvore" až do 2. novembra prezentuje dvorný spoločenský zábavný život a honosné slávnosti.
Tento barokový zámok je lákavý a veľmi dostupný aj pre Slovákov. Je totiž najbližšie pri našej bývalej západnej hranici a cez Cyklomost slobody sa k nemu dá z Devínskej Novej Vsi dostať pešo. Niekoľko sto metrov za moderným mostom je dolná brána, ktorou sa vchádza do 58-hektárového a sedemterasového areálu s rôznymi budovami, lúkami a záhradami. Záhrady na tretej, štvrtej a piatej terase už skrášľuje 40.000 vysadených ročných a dvojročných rôznofarebných letničiek, ktoré lemujú aleje tvarovaných stromov.
"Najveľkolepejšie sa tu oslavovali korunovácie. Dôkazom sú veľkoplošné obrazy z osláv korunovácie kráľovnej Sisi a Jozefa II. za cisára rímskej ríše. Je tu aj cisárovo sklápacie kreslo, ktoré s ním putovalo na cestách. Nechýbajú koruny panovníkov, ani funebrácke, do truhly. V ďalších miestnostiach je výzdoba a stolovanie počas osláv," v barokovom kostýme sprevádza návštevníkov slovenská sprievodkyňa Jarmila Leitner.
Vo vitrínach sú dobové príbory, formy na pečenie, ovocný kôš z bronzu a všeličo vzácne. Z textových informácií v slovenčine pri exponátoch sa dá dozvedieť, že na hostine sa podávali rôzne prekvapenia: paštétové divy, pozlátený baránok alebo upečené dážďovky. Obrazy dokumentujú pánske poľovačky či slávnostný ohňostroj.
Na prehliadke zámkom návštevníci spoznávajú aj priestory a ich vybavenie z čias troch najvýznamnejších historických osobností, ktoré tam bývali. Okrem malého postavou, ale veľkého osvietenca, milovníka umenia a poľného maršala, ktorý si poradil s vojskami Osmanskej ríše - Eugena Savojského, je to rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia a jej následník trónu Jozef II.
V apartmáne je napríklad servis, z ktorého cisár ráno pil, alebo hračky, s ktorými sa panovníčka rada hrávala so svojimi deťmi. Ba možno vidieť aj, na akej vysokej a veľkej posteli spávali. Sprístupnený je tiež zámocký klenot – baroková dvojpodlažná kaplnka s obrazmi talianskych umelcov aj vedľajšia priestranná štukatérsky vyzdobená slávnostná sieň s veľkými nástennými zrkadlami, troma lustrami a množstvom nástenných svietnikov, kde si možno vyskúšať dobové tance.
Vedenie zámku vychádza v ústrety slovenským návštevníkom, pre ktorých je každú nedeľu o 11.30 h a 13.30 h sprievod výstavou v slovenčine. Okrem toho počas slovenských štátnych sviatkov majú 20-percentnú zľavu na vstupnom.
Tento barokový zámok je lákavý a veľmi dostupný aj pre Slovákov. Je totiž najbližšie pri našej bývalej západnej hranici a cez Cyklomost slobody sa k nemu dá z Devínskej Novej Vsi dostať pešo. Niekoľko sto metrov za moderným mostom je dolná brána, ktorou sa vchádza do 58-hektárového a sedemterasového areálu s rôznymi budovami, lúkami a záhradami. Záhrady na tretej, štvrtej a piatej terase už skrášľuje 40.000 vysadených ročných a dvojročných rôznofarebných letničiek, ktoré lemujú aleje tvarovaných stromov.
"Najveľkolepejšie sa tu oslavovali korunovácie. Dôkazom sú veľkoplošné obrazy z osláv korunovácie kráľovnej Sisi a Jozefa II. za cisára rímskej ríše. Je tu aj cisárovo sklápacie kreslo, ktoré s ním putovalo na cestách. Nechýbajú koruny panovníkov, ani funebrácke, do truhly. V ďalších miestnostiach je výzdoba a stolovanie počas osláv," v barokovom kostýme sprevádza návštevníkov slovenská sprievodkyňa Jarmila Leitner.
Vo vitrínach sú dobové príbory, formy na pečenie, ovocný kôš z bronzu a všeličo vzácne. Z textových informácií v slovenčine pri exponátoch sa dá dozvedieť, že na hostine sa podávali rôzne prekvapenia: paštétové divy, pozlátený baránok alebo upečené dážďovky. Obrazy dokumentujú pánske poľovačky či slávnostný ohňostroj.
Na prehliadke zámkom návštevníci spoznávajú aj priestory a ich vybavenie z čias troch najvýznamnejších historických osobností, ktoré tam bývali. Okrem malého postavou, ale veľkého osvietenca, milovníka umenia a poľného maršala, ktorý si poradil s vojskami Osmanskej ríše - Eugena Savojského, je to rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia a jej následník trónu Jozef II.
V apartmáne je napríklad servis, z ktorého cisár ráno pil, alebo hračky, s ktorými sa panovníčka rada hrávala so svojimi deťmi. Ba možno vidieť aj, na akej vysokej a veľkej posteli spávali. Sprístupnený je tiež zámocký klenot – baroková dvojpodlažná kaplnka s obrazmi talianskych umelcov aj vedľajšia priestranná štukatérsky vyzdobená slávnostná sieň s veľkými nástennými zrkadlami, troma lustrami a množstvom nástenných svietnikov, kde si možno vyskúšať dobové tance.
Vedenie zámku vychádza v ústrety slovenským návštevníkom, pre ktorých je každú nedeľu o 11.30 h a 13.30 h sprievod výstavou v slovenčine. Okrem toho počas slovenských štátnych sviatkov majú 20-percentnú zľavu na vstupnom.