Bratislava 23. júna (TERAZ.sk) - Pred Starou tržnicou v Bratislave sa dnes konala akcia Vianoce v lete pod záštitou portálu ĽudiaĽuďom.sk. Cieľom akcie bolo priblížiť činnosť dvadsiatich neziskových organizácií, ktoré návštevníkov informovali o svojich aktivitách.

Pripravené boli rôzne darčeky a prekvapenia, za ktoré ste mohli vybranej organizácii venovať ľubovoľný príspevok. Zbierka bude rozdelená medzi tých, ktorí to skutočne potrebujú, aj mimo Vianoc.

Medzi viacerými už známymi neziskovými združeniami sa ocitol jeden nováčik. Inštitút prijatia svoje aktivity začal rozvíjať len nedávno. O modernom prístupe, akým by chcel pomáhať mládeži nám porozprával Marek Madro, iniciátor projektu.


Môžete nám priblížiť vznik organizácie Inštitút prijatia?

- Inštitút prijatia vznikol na základe našich skúseností z terénu len pred 2 mesiacmi. Mal som rozbehnuté niektoré projekty na Orave. Keď som mal pocit, že už som už svoju misiu na Orave naplnil, prišiel som do Bratislavy. Vnímal som, že tu existuje jeden obrovský priestor, ktorý nezapĺňa nikto. Strašne veľa mladých ľudí sedí pri počítačoch na sociálnych sieťach. Ja sám tam sedím a vidím, čo všetko sa ku mne dostáva. Sám mám problém vyznať sa v tom, čo je pravda, ako veci fungujú, aký dopad majú na môj život. O to väčší guláš v tom majú moji „klienti“. Z mojich skúseností viem, že aj keď som sa stretával s mladými face to face a mali sme neviem aký nadštandardne priateľský vzťah, o veľa otvorenejšie so mnou komunikovali cez net.


Myslíte si, že táto forma komunikácie je správna pri riešení vážnych problémov?

Foto: TERAZ.sk

- Nemyslím si, že je správne svoje problémy riešiť cez sociálne siete a zamýšľal som sa nad tým, čo s tým urobiť. Ako zasiahnuť tak, aby to bolo účinné a aby to malo pozitívny dopad. Preto sme založili občianske združenie Inštitút prijatia. Už v tom názve naznačujeme, že chceme prijímať ľudí takých, akí sú. Bez predsudkov, dokonca v ich vlastnom virtuálnom svete. Komunikovať s nimi tak, aby im to bolo blízke. Zároveň im chceme ponúkať odborné psychologické, sociálne, právne a zdravotné poradenstvo.


Ako bude vyzerať vaša odborná pomoc?

- Online poradenstvo, tzv. IPčko, máme pripravené a bude spustené v najbližších dvoch týždňoch. Momentálne sme v štádiu oslovovania odborníkov a dobrovoľníkov. Dobrovoľníkmi budú študenti psychológie a sociálnej práce a na tomto portáli budú vo funkcii priateľov, ktorých si môžeš vybrať zo zoznamu. Zároveň budú riešenia konzultovať s odborníkmi z danej oblasti, ktorí majú v práci s mládežou bohaté skúsenosti. Úlohou dobrovoľníkov je vytvárať priateľstvá, niečo medzi priateľskou podporou a odborným poradenstvom.


Budete mať čas venovať sa ľuďom a písať si s nimi na chate?

- Verím tomu, že budem mať pri sebe dostatok správnych ľudí, ktorí to budú zvládať a moja pozícia bude skôr koordinačná. Potrebujem mať kontakt s ľuďmi, ale uvedomujem si, že ak to chcem robiť efektívne, nemôžem sa spoliehať len na vlastné sily.


Nemyslíte si, že na internete je už dostatočný počet online poradní?

- Súhlasím, že takéto poradenstvá na inernete už fungujú, ale nenašiel som ani jedno bezplatné a ani jedno realizované nejakým online chatom, skôr je to o nejakej knihe odkazov a podobne. Verím, že nami ponúknutá forma poradenstva bude pre mladých ľudí prijateľná. Obávam sa, že ľudia budú mať predsudky voči ich serióznosti, napriek tomu všetci na tých sociálnych sieťach sedíme a riešime blbosti, ktoré tam vôbec nepatria. My sa budeme usilovať vytvárať vzťahy. Ak budeš chcieť zbaliť babu, lebo sa ti páčia jej fotky, tak prečo jej nenapísať? Mali by sme využiť priestor, zbúrať všetky predsudky a ukázať, že sa to naozaj dá robiť odborne a efektívne. Viem, že možno rozprávam o nenaplniteľných snoch, ale verím, že by to niekto mal robiť.


Keď vravíte, že chcete vytvárať vzťahy, chystáte sa organizovať aj nejaké osobné stretnutia alebo bude komunikácia prebiehať len virtuálne?

Foto: TERAZ.sk

- Určite. My chceme prejsť z virtuálnej komunikácie do osobnej. Je to prvý pilotný projekt, ktorý bude len akýmsi medzistupňom ku kontaktom face to face. Vo virtuálnom svete môže hocikto napísať hocičo, ale keď sa s niekým rozprávate naživo, vidíte ako sa tvári, ako sa pri tom cíti. Máme rozpracované rôzne projekty, napr. kontaktné kluby pre mladých, ktoré by boli v okresných mestách. Je však vízia do budúcna. Dúfame, že sa nám ju podarí naplniť.


Na akú vekovú skupinu by malo byť poradenstvo zamerané?

- Predpokladáme, že na sociálnych sieťach sú prevažne mladí ľudia, ale nemáme problém s hocikým. Na tom portáli bude možnosť chatovať anonymne, pod nejakým nickom alebo prezývkou.


Čo si od tohto projektu sľubujete? Myslíte si, že sa to na Slovensku uchytí?

- Nie som naivný, a preto si uvedomujem, že cesta k tomu, aby o nás všetci vedeli a využívali naše služby je veľmi, veľmi dlhá. Čím viac sa tomu projektu venujem, tým viac narážam na problémy ale myslím že zásah aspoň do jedného ľudského života má zmysel. Možno to znie infantilne, ale z mojich skúseností viem, že je to tak.


Ako ste sa vôbec dopracovali k myšlienke starať sa o mladých ľudí, ktorí sa cítia sami?

- Mám už skúsenosti s mladými ľuďmi, ktorí boli závislí od drog. V Trstenej sme otvorili nízkoprahový klub Cool Club. V tomto meste je obrovská nezamestnanosť a mladí ľudia v podstate nemajú nejakú veľkú šancu plniť si sny, snívať alebo plánovať si život. Keďže ich šance uplatniť sa v realite sú nízke. Problémom je, že mentalita regiónu je nastavená tak, že oni túto realitu nepotrebujú meniť. Decká si odvykli snívať. Väčšinu času presedeli na lavičkách pred kulturákom. Nevravím, že to boli feťáci. Práve naopak. Boli to ľudia, ktorí mali svoje rodiny, svoj domov a popri tom nevedeli žiť.


Naučili ste ich „žiť“?

Foto: TERAZ.sk

- Založili sme im tam miesto, ktoré vyzeralo pre nich veľmi pútavo. Prinášalo super ponuku adrenalínových činností, usporadúvali sme koncerty, mali sme tam kaviareň, ktorá by mohla konkurovať akejkoľvek tu v Bratislave. Najdôležitejšie však bolo to, že tam boli ľudia, ktorí ich boli ochotní počúvať, ktorí tam boli pre nich. Z tých deciek, ktorí bezprízorne sedeli na lavičkách sa stali aktivisti, ktorí začali pracovať na kultúre v meste, začali makať a hlavne snívať. Samozrejme, že to nebolo len tak zrazu. Bol to dlhodobý proces, ale vidím, že takéto systematické aktivity majú zmysel.


Bola to jediná organizácia v oblasti starostlivosti o mládež?

- Nie. Popri tom sme založili krízové stredisko pre závislých. Teda tie naše decká, ktoré sme odchytili na ulici, odrazu mali kamarátov, ktorí majú problém a mali túžbu im pomôcť. Toto krízové centrum sme mohli vybudovať len vďaka tým deckám, ktoré predtým nemali životný cieľ. Náš prvotný plán nebol venovať sa drogovo závislým. Oni však tvorili akýsi medzistupeň v našej činnosti, a postupne sa mladí závislí na drogách stali našou prioritou.


Odkiaľ by ste ako nezisková organizácia chceli čerpať finančné prostriedky?

- Chceme sa sústrediť hlavne na granty, s ktorými máme dlhoročné skúsenosti. Stále sa zúčastňujeme grantových výziev, komunikujeme s nadáciami, snažíme sa z tohto neziskového sektora získavať podporu. Sme úplne nové občianske združenie ale máme už pripravených viacero projektov.


Ako by vaše združenie mohli podporiť obyčajní ľudia?

- Momentálne máme zverejnenú výzvu na portále ludialudom.sk, kde prosíme o pomoc a podporu, aby sme celý projekt mohli spustiť čo najskôr.


Ľudia budú môcť pomôcť aj prostredníctvom odborného poradenstva alebo len finančnými prostriedkami?

- Pripravujeme súbor školení, ktoré budú robené akreditovanými odborníkmi a budú pre ľudí, ktorí majú seriózny záujem pomáhať ostatným. A verím v to, že to nebude len o dvadsiatich študentoch psychológie na jednej fakulte, ale naše úsilie bude mať celospoločenský dopad.