Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Magazín

VIDEO: ZBOHOM, KEPLER: Exoplanetárnemu detektívovi sa míňa palivo

V sobotu ráno 7. marca 2009 krátko pred 05.00 h SEČ sa Američania chystajú vypustiť do vesmíru megateleskop Kepler ( na snímke), ktorý by mal v priestoroch mimo našej slnečnej sústavy pátrať po planétach podobných Zemi. Konkrétnou úlohou obrovského teleskopu, ktorý do vesmíru z floridského kozmodrómu na Myse Canaveral vynesie raketa Delta II, bude preskúmanie viac ako 100.000 hviezd, nachádzajúcich sa vo vnútri Mliečnej cesty. Foto: TASR - NASA

Na jeho miesto by už o pár týždňov mal nastúpiť jeho mladší kolega – výkonný satelit TESS.

Bratislava 25. marca (Teraz.sk) – Mimoriadne úspešná misia amerického vesmírneho teleskopu Kepler sa blíži k svojmu finále. Z technického hľadiska je síce v dobrej kondícii, rozhodujúcim dôvodom je ale nedostatok pohonných hmôt.

Bez možnosti dotankovať

Vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) oznámili, že púť vesmírneho lovca exoplanét – satelitu Kepler – sa definitívne skončí o niekoľko mesiacov. Po vyčerpaní poslednej kvapky paliva sa stane nepoužiteľný. Návrat domov, rovnako ako jeho dotankovanie, je nemysliteľný. Od Zeme je Kepler vzdialený okolo 151 miliónov kilometrov.

Až do poslednej chvíle bude vedcom posielať cenné informácie. Už teraz je ale jasné, že svoje úlohy splnil nanajvýš úspešne a dokonca prekonal počiatočné očakávania. Vedci predpokladali, že sonda bude fungovať aspoň tri roky. Kepler „prečesáva“ vesmír už deviaty rok.

Na snímke NASA z 15. septembra 2011 umelecké zobrazenie planéty (malá čierna guľa), ktorá obieha okolo dvoch hviezd. Astronómovia objavili vo vzdialenosti približne 200 svetelných rokov od Zeme planétu, ktorá obieha okolo dvoch hviezd. Informoval o tom časopis Science. Je to prvýkrát, čo sa podarilo pozorovať planétu prechádzajúcu pred dvojhviezdou. Za objav vďačia astronómovia kozmickému ďalekohľadu Kepler, preto aj planétu veľkosti Saturna pomenovali Kepler-16b.
Foto: TASR/AP

Keplerove peripetie

Každá nová misia so sebou prináša aj množstvo komplikácií a problémov. Výnimkou nebol ani Kepler. Po troch rokoch od jeho štartu (7. marec 2009) sa vyskytli závažné problémy gyroskopmi. Ich úlohou je udržať zariadenie na tzv. heliocentrickej dráhe stabilné a zároveň mu umožniť, aby sa zameriavalo na jeden cieľ a dokázalo zhotoviť snímky s dlhou expozíciou. Zo štyroch zostali ale funkčné iba dva gyroskopy a to bol problém.


Vedci nad Keplerom takmer zlomili palicu. Napokon však vymysleli spôsob, ako ho opätovne uviesť do prevádzky, hoci tým výrazne zúžili jeho pozorovacie pole. Pomohlo im pritom Slnko. Pomocou fotónov dopadajúcich na teleskop sa im podarilo Keplera stabilizovať a opätovne „vdýchnuť“ život.

Na umeleckej snímke z 23. júla 2015 porovnanie medzi Zemou (vľavo) a planéty Kepler-452b. Vedcom z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa podarilo pomocou sondy Kepler objaviť za slnečnou sústavou planétu podobnú Zemi. Planéta je približne o 60 percent väčšia než Zem a nachádza sa vo vzdialenosti zhruba 1400 svetelných rokov v súhvezdí Labuť, spresnili americkí vedci na tlačovej konferencii.
Foto: TASR/AP

Stále nové objavy

V roku 2013 sa skončila aj z rôznych ďalších technických príčin jeho primárna misia. Sondu, ktorá už nadsluhovala, neposlali do „starého železa“, ale zmenili jej poslanie aj názov na Kepler 2 alebo K2. Sonda do dnešných dní pátra po veľkých exoplanétach, hviezdokopách či zaznamenáva supernovy.
Vedci už teraz označujú rok 2018 ako jeden z výhľadovo najsľubnejších a najúspešnejších, čo sa počtu Keplerových objavov týka. „Let tejto sondy sa končí, ale údaje, ktoré nám zaslala, budeme spracovávať a aj používať ešte desiatky rokov,“ dodal Charlie Sobeck, systémové inžinier misie.



V polovici minulého roka zverejnil NASA jeden z najkomplexnejších a najpodrobnejších katalógov pozorovaní sondy Kepler. Je v ňom uvedených aj 219 nových exoplanetárnych kandidátov, pričom desať z nich má veľkosť porovnateľnú so Zemou. Doposiaľ sonda zachytila 4034 objektov, z ktorých vedci viac ako polovicu detailnejšie preskúmali a označili pojmom exoplanéty.

Ďalší exoplanetárny lovec

Vyhľadávanie nových planét mimo našej slnečnej sústavy. To bude už o pár týždňov hlavný cieľ družice TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite). Do vesmíru by mala odštartovať 16. apríla z floridského mysu Canaveral. Satelit by mal preskúmať viac ako 200 000 najjasnejších hviezd v blízkosti Slnka.



Počas svojej misie bude sledovať celú oblohu, ktorú si rozdelí na 26 rôznych sektorov a výkonné kamery budú „prečesávať“ každý jeden z nich približne mesiac. V porovnaní s pozemnými teleskopmi pokryje družica 400-krát rozsiahlejšiu oblasť.


TESS má vytvoriť zároveň akúsi „živnú pôdu“ aj pre dlhoočakávanú misiu vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktorého štart odsunuli na jar roku 2019.