Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezývali ho aj záchranca matiek.
Autor TASR
Budapešť/ Bratislava 1. júla (TASR) – Maďarský lekár nemeckého pôvodu Ignác Filip Semmelweis objavil podstatu zhubnej horúčky po pôrode. Horúčka omladníc alebo horúčka šestonedieľok znamená infekciu ženy krátko po pôrode, na ktorú rodičky často zomierali. Od narodenia “Záchrancu matiek“, ako lekára prezývali, uplynie v nedeľu 1. júla 200 rokov.
Ignác Filip (používa sa aj prepis Fülöp) Semmelweis sa narodil v Budíne (dnes časť Budapešti) 1. júla 1818. Lekársky titul získal v roku 1844 na Viedenskej univerzite. Po krátkej praxi na chirurgickom oddelení prijal miesto na pôrodníckej klinike vo Viedni.
Pri nástupe do praxe lekár zaznamenal, že na pôrodníckom oddelení náhle zomiera veľké množstvo pacientok na horúčku omladníc. Ženy dostávali po pôrode vysoké horúčky, trpeli obrovskými bolesťami brucha, po ktorých mnohokrát nasledovala smrť. Úmrtnosť žien, ktoré rodili v nemocnici bola taká vysoká, že mnohé chceli rodiť radšej doma za pomoci pôrodných asistentiek. Pôrody s ich pomocou boli údajne bezpečnejšie, úmrtnosť nebola taká vysoká ako na klinike.
Nepomer úmrtí v nemocniciach a doma lekára prekvapil a tak začal hľadať príčinu. Prichádzal na kliniku zavčas ráno. Pitval mŕtvoly žien a zistil, že všetky majú zápal pôrodných ciest, pobrušnice, ložiská hnisu v pečeni a mozgu. Horúčka bola tak podľa neho u rodičiek len sprievodným javom, ale základným ochorením bola infekcia.
Semmelweis prišiel na to náhodne na jar 1847. Vo februári zomrel jeho priateľ, profesor Kolletschka, ktorý bol nešťastnou náhodou poranený študentom pri jednej z pitiev. Skalpel ho poranil na prste a profesor zomrel na celkovú infekciu. Pitva ukázala, že Kolletschka mal nápadne podobné príznaky ochorenia ako ženy na pôrodných sálach. Vtedy si Semmelweis uvedomil, že nákaza pochádza práve z pitevne. Spomenul si aj na okolnosť, že asistentky sa nikdy na pitvách nezúčastňovali.
Lekár dal príkaz, aby si študenti po praxi v pitevni umývali roky chlórom, mydlo a vodu považoval za nepostačujúce na zabezpečenie hygieny. Jeho príkaz sa v tom čase stretol s nepochopením zo strany odborných kruhov. Nemocnicu musel opustiť. Neskôr prijal miesto na nemocnici sv. Rocha v Budapešti a do konca života presadzoval zavedenie hygienických princípov v medicíne.
Iróniou osudu bolo, že príčinou predčasného úmrtia Semmelweisa bola tiež infekcia, proti ktorej tak statočne bojoval.
Lekár zomrel 13. augusta 1865 vo Viedni vo veku 46 rokov.
Po jeho smrti sa viedol boj o umývaní či neumývaní rúk aj naďalej. A trvalo celé štvrťstoročie, kedy boli Semmelweisove zásady uznané a uvedené do lekárskej praxe.
V marci 2018 mestskí poslanci rozhodli, že pred niekdajším komplexom Zdravcentrum na Ulici Petőfiho v Komárne bude umiestnená busta Ignáca Semmelweisa. Vyhoveli tak žiadosti Spolku maďarských zdravotníkov na Slovensku, ktorý požiadal o umiestnenie busty na mestskom pozemku. Bustu daroval pri príležitosti 200. výročia narodenia Semmelweisa Pamätný výbor I. Semmelweisa – Semmelweis Emlékbizottság, ktorý financuje aj náklady na vyhotovenie busty a podstavca.
Ignác Filip (používa sa aj prepis Fülöp) Semmelweis sa narodil v Budíne (dnes časť Budapešti) 1. júla 1818. Lekársky titul získal v roku 1844 na Viedenskej univerzite. Po krátkej praxi na chirurgickom oddelení prijal miesto na pôrodníckej klinike vo Viedni.
Pri nástupe do praxe lekár zaznamenal, že na pôrodníckom oddelení náhle zomiera veľké množstvo pacientok na horúčku omladníc. Ženy dostávali po pôrode vysoké horúčky, trpeli obrovskými bolesťami brucha, po ktorých mnohokrát nasledovala smrť. Úmrtnosť žien, ktoré rodili v nemocnici bola taká vysoká, že mnohé chceli rodiť radšej doma za pomoci pôrodných asistentiek. Pôrody s ich pomocou boli údajne bezpečnejšie, úmrtnosť nebola taká vysoká ako na klinike.
Nepomer úmrtí v nemocniciach a doma lekára prekvapil a tak začal hľadať príčinu. Prichádzal na kliniku zavčas ráno. Pitval mŕtvoly žien a zistil, že všetky majú zápal pôrodných ciest, pobrušnice, ložiská hnisu v pečeni a mozgu. Horúčka bola tak podľa neho u rodičiek len sprievodným javom, ale základným ochorením bola infekcia.
Semmelweis prišiel na to náhodne na jar 1847. Vo februári zomrel jeho priateľ, profesor Kolletschka, ktorý bol nešťastnou náhodou poranený študentom pri jednej z pitiev. Skalpel ho poranil na prste a profesor zomrel na celkovú infekciu. Pitva ukázala, že Kolletschka mal nápadne podobné príznaky ochorenia ako ženy na pôrodných sálach. Vtedy si Semmelweis uvedomil, že nákaza pochádza práve z pitevne. Spomenul si aj na okolnosť, že asistentky sa nikdy na pitvách nezúčastňovali.
Lekár dal príkaz, aby si študenti po praxi v pitevni umývali roky chlórom, mydlo a vodu považoval za nepostačujúce na zabezpečenie hygieny. Jeho príkaz sa v tom čase stretol s nepochopením zo strany odborných kruhov. Nemocnicu musel opustiť. Neskôr prijal miesto na nemocnici sv. Rocha v Budapešti a do konca života presadzoval zavedenie hygienických princípov v medicíne.
Iróniou osudu bolo, že príčinou predčasného úmrtia Semmelweisa bola tiež infekcia, proti ktorej tak statočne bojoval.
Lekár zomrel 13. augusta 1865 vo Viedni vo veku 46 rokov.
Po jeho smrti sa viedol boj o umývaní či neumývaní rúk aj naďalej. A trvalo celé štvrťstoročie, kedy boli Semmelweisove zásady uznané a uvedené do lekárskej praxe.
V marci 2018 mestskí poslanci rozhodli, že pred niekdajším komplexom Zdravcentrum na Ulici Petőfiho v Komárne bude umiestnená busta Ignáca Semmelweisa. Vyhoveli tak žiadosti Spolku maďarských zdravotníkov na Slovensku, ktorý požiadal o umiestnenie busty na mestskom pozemku. Bustu daroval pri príležitosti 200. výročia narodenia Semmelweisa Pamätný výbor I. Semmelweisa – Semmelweis Emlékbizottság, ktorý financuje aj náklady na vyhotovenie busty a podstavca.
