Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Išlo o najsilnejšiu slnečnú erupciu za posledných päť rokov. Slnečné búrky nie sú pre ľudí priamo nebezpečné. Môžu však spôsobiť poruchy technologických zariadení.
Autor TASR
,aktualizované Washington 8. marca (TASR) - Zem dnes zasiahli častice najsilnejšej slnečnej erupcie za uplynulých päť rokov. Vedci však zatiaľ nezaznamenali žiadne problémy, uviedla agentúra AP.
Častice uvoľnené mohutnou erupciou na Slnku magnetické pole Zeme zasiahli rýchlosťou 6,4 milióna kilometrov za hodinu okolo poludnia SEČ. Búrka sa môže prejaviť polárnou žiarou, tiež však môže spôsobiť poruchy elektronických zariadení. Problémy s elektrickými sieťami, satelitmi alebo inými prístrojmi, ktoré tento jav niekedy sprevádzajú, však zatiaľ neboli hlásené.
Búrka je súčasťou prirodzeného 11-ročného slnečného cyklu. Vyvrcholenie toho súčasného sa očakáva na budúci rok. Slnečné búrky nie sú pre ľudí priamo nebezpečné, môžu však spôsobiť poruchy technologických zariadení. Napríklad v roku 2002 došlo k poruchám globálneho lokalizačného systému GPS.
Aj na Slovensku mohli v posledné dni naši vedci pozorovať zvýšenú intenzitu slnečnej aktivity. Jedným z jej prejavom slnečná erupcia. Slovenský vedec Karel Kudela z oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV v Košiciach, ktorý analyzuje dáta z meraní neutronovým monitorom na Lomnickom štíte, však hovorí, že z hľadiska korpuskulárnych častíc vysokých energií neboli erupcie v stredu a dnes nebezpečné. „Výron koronálnej látky zo slnka (CME) spôsobuje s oneskorením poruchu geomagnetického poľa a následne môže spôsobiť geomagnetickú búrku,“ vysvetľuje profesor Kudela.
Tento jav tzv. kozmického počasia vedci pozorovali uplynulé dva dni a tiež dnes. S účinkom CME na zemské magnetické pole je spojený aj tzv. Forbushov pokles v intenzite kozmického žiarenia. Prvý raz tento jav spozoroval S. Forbush v roku 1937. „Ten je vidieť aj na našich meraniach neutrónovým monitorom na Lomnickom štíte,“ dodáva Kudela. Vyššie energie sú detekované neutrónovými monitormi, jeden z nich máme aj na Slovensku, avšak nie je vidieť zvýšenie toku vysokoenergetických častíc.
Magnetické pole Zeme a atmosféra príchod častíc od slnečných a medziplanetárnych efektov zemský povrch chránia pre energie protónov pod 400 MeV.
Avšak v prípade, že častice urýchlené v slnečnej erupcii by dosiahli vyšších energií, mohli by mať následky aj na zemskom povrchu a v atmosfére, spôsobovať problémy družiciam a nebezpečenstvo hrozí aj lietadlám. Tento jav, spojený aj so zmenami v ionosfére, vplýva na šírenie rádiových vĺn a na navigáciu. Efekty kozmického počasia sú viaceré. Geomagnetická búrka v r. 1989 napr. spôsobila niekoľkohodinový výpadok rozvodnej siete elektrickej energie v Kanade. Kozmické žiarenie môže v niektorých prípadoch slúžiť ako jeden z prvkov predikcie geomagnetickej búrky. Kozmické žiarenie bolo objavené pred sto rokmi, v auguste 1912 v balónových experimentoch Viktora Hessa.
Častice uvoľnené mohutnou erupciou na Slnku magnetické pole Zeme zasiahli rýchlosťou 6,4 milióna kilometrov za hodinu okolo poludnia SEČ. Búrka sa môže prejaviť polárnou žiarou, tiež však môže spôsobiť poruchy elektronických zariadení. Problémy s elektrickými sieťami, satelitmi alebo inými prístrojmi, ktoré tento jav niekedy sprevádzajú, však zatiaľ neboli hlásené.
Búrka je súčasťou prirodzeného 11-ročného slnečného cyklu. Vyvrcholenie toho súčasného sa očakáva na budúci rok. Slnečné búrky nie sú pre ľudí priamo nebezpečné, môžu však spôsobiť poruchy technologických zariadení. Napríklad v roku 2002 došlo k poruchám globálneho lokalizačného systému GPS.
Slnečná erupcia v uplynulých dňoch nebola nebezpečná
Aj na Slovensku mohli v posledné dni naši vedci pozorovať zvýšenú intenzitu slnečnej aktivity. Jedným z jej prejavom slnečná erupcia. Slovenský vedec Karel Kudela z oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV v Košiciach, ktorý analyzuje dáta z meraní neutronovým monitorom na Lomnickom štíte, však hovorí, že z hľadiska korpuskulárnych častíc vysokých energií neboli erupcie v stredu a dnes nebezpečné. „Výron koronálnej látky zo slnka (CME) spôsobuje s oneskorením poruchu geomagnetického poľa a následne môže spôsobiť geomagnetickú búrku,“ vysvetľuje profesor Kudela.
Tento jav tzv. kozmického počasia vedci pozorovali uplynulé dva dni a tiež dnes. S účinkom CME na zemské magnetické pole je spojený aj tzv. Forbushov pokles v intenzite kozmického žiarenia. Prvý raz tento jav spozoroval S. Forbush v roku 1937. „Ten je vidieť aj na našich meraniach neutrónovým monitorom na Lomnickom štíte,“ dodáva Kudela. Vyššie energie sú detekované neutrónovými monitormi, jeden z nich máme aj na Slovensku, avšak nie je vidieť zvýšenie toku vysokoenergetických častíc.
Magnetické pole Zeme a atmosféra príchod častíc od slnečných a medziplanetárnych efektov zemský povrch chránia pre energie protónov pod 400 MeV.
Avšak v prípade, že častice urýchlené v slnečnej erupcii by dosiahli vyšších energií, mohli by mať následky aj na zemskom povrchu a v atmosfére, spôsobovať problémy družiciam a nebezpečenstvo hrozí aj lietadlám. Tento jav, spojený aj so zmenami v ionosfére, vplýva na šírenie rádiových vĺn a na navigáciu. Efekty kozmického počasia sú viaceré. Geomagnetická búrka v r. 1989 napr. spôsobila niekoľkohodinový výpadok rozvodnej siete elektrickej energie v Kanade. Kozmické žiarenie môže v niektorých prípadoch slúžiť ako jeden z prvkov predikcie geomagnetickej búrky. Kozmické žiarenie bolo objavené pred sto rokmi, v auguste 1912 v balónových experimentoch Viktora Hessa.
