Washington/Bratislava 14. novembra (TASR) - Američan King Gillette dostal pred 110 rokmi 15. novembra 1904 patent na holiaci strojček so žiletkami. Jeho tenké oceľové žiletky, ktoré sa po otupení zahodili a nahradili novými, začali prenikať do všetkých kútov sveta vďaka premyslenej reklamnej kampani a spôsobu predaja. Pod cenu sa predávali balenia holiacej rukoväte s niekoľkými žiletkami. Náhradné žiletky už za primeranú cenu bolo nutné kúpiť.

Keď mal Gillette 17 rokov, stal sa podomovým predajcom. Jeho šéf ho zaujal myšlienkou, že pre doživotný úspech stačí vymyslieť drobnosť - užitočný predmet. Zákazník si ho kúpi, použije a zahodí. Opäť sa však k predajcovi vráti po nový. Len kde vziať nápad?

Počas dlhodobého trmácania sa vo vlakoch Gilletta v roku 1895 pri nevyhnutnom rannom holení osvietila myšlienka nahradiť ostrú nebezpečnú britvu bezpečnejšou rukoväťou, v ktorej by bol uchytený tenký plátok kovu. Od myšlienky ku konečnej podobe holiaceho strojčeka, ako si ho pamätáme od svojich otcov a dedov, prešlo niekoľko rokov. Počas nich bola Gillettova idea o výrobe pružnej ostrej oceľovej žiletky, ktorá by sa upínala do hlavy rukoväte, mnohokrát odmietaná.

Tvrdohlavosť tvorcu

Tvrdohlavosť tvorcu, ktorý v roku 1901 založil spoločnosť Gillette Rasor Company, napokon zvíťazila. Výrobca žiletiek sa našiel a holiace strojčeky si začali raziť cestu k mužom. Výrazným úspechom vynálezcu bolo, keď sa jeho holiace strojčeky stali súčasťou vybavenia americkej armády. Z prvej svetovej vojny sa vrátili muži, zvyknutí na pohodlnejšie holenie a odbyt strojčekov i žiletiek bol zaručený.

Od vydania patentu na holiaci strojček s dvojitou vymeniteľnou čepeľou v roku 1904 sa začal aj divoký konkurenčný boj. Gillette vyhrával väčšinu bitiek, často však tak, že svojho konkurenta kúpil. Po niekoľkých rokoch sa už milionár Gillette stal akousi medzinárodnou celebritou, pretože sa jeho portrét nachádzal na všetkých baleniach žiletiek.

King Gillette

King Gillette, na obchodnom poli neľútostne účtujúci s konkurenciou, po rozbehnutí podnikania začal využívať svoj intelektuálny potenciál na publikovanie vlastných predstáv o utopickom socializme. Napísal na túto tému viacero kníh, v ktorých sa zaoberal vytvorením čistej spoločnosti. Konkurencia by do nej nemala prístup a jej racionálny chod by zabezpečovali inžinieri. Miesto lídra tejto spoločnosti ponúkol 10. septembra 1910 v New York Times bývalému 26. prezidentovi USA Theodorovi Rooseveltovi za milión dolárov.

Utopické aj kapitalistické svety Kinga Gilletta sa skončili pádom americkej burzy v roku 1929. Gillette zbankrotoval a napokon v roku 1932 zomrel v chudobe. Spoločnosť s jeho menom však prežila do súčasnosti a v roku 2005 sa začlenila do spoločnosti vyrábajúcej pracie prášky.