Bratislava 14. decembra (TASR) – Je nielen najstaršou, ale zároveň aj najmodernejšou hokejovou halou na Slovensku. Z prvého umelého klziska v Bratislave sa postupne stala moderná multifunkčná aréna, ktorá nesie meno po olympijskom víťazovi v krasokorčuľovaní z roku 1972 a najlepšom slovenskom športovcovi 20. storočia Ondrejovi Nepelovi. V pondelok 14. decembra uplynie 80 rokov, odkedy začal hokejový stánok písať svoju históriu v tradičnej bratislavskej športovej štvrti Tehelné pole.

Za počiatky dnešného Zimného štadióna Ondreja Nepelu možno považovať otvorenie najstaršej "striekanej" ľadovej plochy v Bratislave v roku 1871. Úplne prvé klzisko si upravil v tomto roku Bratislavský korčuliarsky spolok (Pressburger Eislaufclub) v Pálffyovskej záhrade pod hradom.

Bratislava mala koncom 19. storočia deväť prírodných udržiavaných klzísk, ale korčuľovania chtiví občania boli odkázaní na milosť či nemilosť počasia a preto túžili po umelej ľadovej ploche. Pred prvou svetovou vojnou mal od roku 1911 prvú umelú ľadovú plochu Londýn, keď napríklad v roku 1936 bolo v Európe celkove 43 klzísk s umelým ľadom.

Hoci pokusov vybudovať umelé klzisko v Bratislave bolo viacero, od túžby k realizácii muselo uplynúť niekoľko desaťročí až nadišiel 28. október 1939, kedy sa začalo budovať prvé klzisko s umelým ľadom za vtedajšou železničnou traťou vedľa Trnavskej cesty.

Klzisko slávnostne otvoril vládny komisár Bratislavy Belo Kováč v sobotu 14. decembra 1940. V tento deň si umelý ľad mohla prvýkrát vyskúšať aj verejnosť. O týždeň neskôr - 21. decembra 1940 zohrali na klzisku prvé oficiálne hokejové stretnutie. Výber Bratislavy v ňom podľahol výberu vidieka 1:2.

Ľadová plocha nebola krytá a sektor pre divákov okolo mantinelov ponúkal 300 miest. Šatne pre hokejistov a krasokorčuliarov sa nachádzali na susednom kúpalisku. V rokoch 1948 až 1949 sa vybudovali okolo klziska betónové tribúny na státie pre 11.000 ľudí, ale prvému zimnému štadiónu v Bratislave stále chýbala strecha. Zmenilo sa to v roku 1958, kedy pri príležitosti konania majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní štadión zastrešili. Zároveň časť tribún zrekonštruovali tak, že vzniklo 4800 miest na sedenie a 7000 miest na státie.

K ďalšej veľkej rekonštrukcii došlo v rokoch 1990 až 1992 v súvislosti s Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji, ktoré hostila na prelome apríla a mája 1992 Praha a Bratislava. Zmeny sa dotkli najmä vnútorných priestorov. V hľadisku zrušili miesta na státie a vytvorilo sa celkovo 7747 miest na sedenie. Obnovou prešla aj plocha, kabíny, technické priestory a štadión dostal tiež novú oceľovú strechu.

Po troch Majstrovstvách Európy a jedných Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, po troch Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji, ako aj po Majstrovstvách Európy v basketbale mužov, stolnom tenise či džude došlo k zatiaľ poslednej veľkej rekonštrukcii v rokoch 2009 až 2011 pred Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji. Tie sa konali na prelome apríla a mája 2011 v Bratislave a v Košiciach.

Súčasťou rekonštrukcie, počas ktorej sa zbúralo až 80 percent pôvodného štadióna, bola kompletná obnova strešnej konštrukcie, odstránenie stĺpov v hľadisku a výmena celej technológie. Pribudla tiež druhá tréningová plocha a kapacita štadióna sa zvýšila na viac ako 10.000 miest. Hokejová aréna bola modernizovaná aj pred svetovým šampionátom v roku 2019 o nové mantinely, plexisklá a osvetľovacie telesá.

Zimný štadión Ondreja Nepelu predstavuje v súčasnosti modernú multifunkčnú arénu, ktorá slúži nielen športovcom, ale využíva sa tiež na organizovanie kultúrno-spoločenských podujatí. Jednoducho adaptovateľná hlavná hala so zasúvateľnými tribúnami hostila viacero svetoznámych spevákov i skupín, medzi nimi to bola napríklad nemecká kapela Rammstein, americká spevácka superstar Beyoncé alebo vlani spevácka hviezda z Talianska Eros Ramazzotti či legendárna latino hviezda zo Španielska Enrique Iglesias.