Bratislava 15. apríla (TASR) - Pred tromi rokmi prišla do Košíc zo Srbska, aby zúročila svoje dlhoročné skúsenosti v oblasti manažmentu kultúry. V minulosti pôsobila na pozícii riaditeľky Kultúrneho centra REX v Belehrade, šéfovala odboru kultúry srbského hlavného mesta a pôsobila ako výkonná riaditeľka Múzea histórie Juhoslávie. Kultúrne centrum Tabačka Kulturfabrik, v ktorom zastáva pozíciu generálnej manažérky, má podľa jej slov svoje miesto na mape slovenských kultúrnych inštitúcií. Každý problém je pre ňu výzvou a na Košičanoch sa jej páči, že mnohí majú umenie ako svoje hobby. Aj o tom hovorila Katarína Živanovič v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.

Pred pár rokmi ešte nebolo úplne bežné, aby prichádzali Srbi na Slovensko za prácou. Prečo ste si zvolili práve túto krajinu?

V mojom prípade to bolo veľmi jednoduché. Mala som skype hovor z Tabačky. Povedali mi, že chcú otvoriť nové kultúrne centrum. Dostali pritom odporúčanie od poradcov z Anglicka a Írska, s ktorými pripravovali koncept novej Tabačky, aby si do tímu vzali niekoho, kto má skúsenosti s kultúrnym manažmentom. Tak ma oslovili.

Aký bol váš prvý dojem z Košíc?

Neviem, či sa to bude ľuďom z Košíc veľmi páčiť, ale keď som sem prvýkrát prišla, bola nedeľa, tak okolo obeda. Privítalo ma úplne prázdne, vyľudnené mesto a prvé, čo som si všimla, boli potulujúci sa ľudia pod vplyvom alkoholu a bezdomovci. Na druhej strane, je tu veľa pozitívnych vecí. To, čo mám veľmi rada, je, že ľudia sú tu pokojní a pokojne i komunikujú. V Srbsku sú veľmi energickí, inak riešia veci. Aj životný štýl v Košiciach je veľmi príjemný. Mám rada šport a nachádzam tu rôzne aktivity, ktoré mi poskytujú relax mimo práce. Čo som si tiež všimla, je, že ľudia tu majú umenie ako hobby, čo ma veľmi zaujalo. A, samozrejme, som veľkým podporovateľom a fanúšikom nezávislej kultúrnej scény v Košiciach. Tabačka mi pripomína moderné kultúrne centrá v Európe a vo svete. Je tiež dobre, že tu existujú aj iné nezávislé iniciatívy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou šarmu a charakteru tohto mesta.

Tabačka Kulturfabrik je kultúrnym centrom a zároveň otvorenou zónou pre umenie, kreativitu a spoluprácu v meste. Ako ste ju vnímali na začiatku?


Pred príchodom do Košíc som vyše 20 rokov pracovala v rámci siete nezávislých kultúrnych centier v Európe Trans Europe Halles. Keďže som cestovala po Európe, videla som veľa centier, ktoré sú v bývalých industriálnych objektoch. Dlho som sa venovala tomu, ako sa takéto priestory využívajú, či už pre kultúru a umenie, alebo v rámci kreatívneho priemyslu. Bola som preto veľmi šťastná, že relatívne blízko Belehradu som našla niečo, čo má takéto zázemie. V Košiciach som bola prvýkrát, keď sa tento objekt ešte rekonštruoval. Nebolo to pre mňa niečo nové, čo by som predtým nevidela, práve naopak. Keďže som už mala skúsenosti, bola som veľmi rada, že mám možnosť zapojiť sa do procesu budovania nového kultúrneho centra v bývalom industriálnom priestore.

Dá sa povedať, že ste stáli pri prerode tohto kultúrneho centra...

Keď som prišla do Košíc po prvý raz, priestor Tabačky bol ešte v procese renovácie. Potom som tu bola niekoľko mesiacov pred otvorením centra. Bola to pre mňa šanca robiť to, s čím som mala skúsenosti, ale v novom prostredí. Mojou úlohou v práci, ktorú robím už viac ako 25 rokov, vlastne vždy bolo rozvíjať nové, atypické projekty. Alebo naštartovať výraznú zmenu existujúceho spôsobu fungovania inštitúcií a systémov v oblasti kultúry.

Vašou úlohou je spájať ľudí, ktorí pracujú v Tabačke, ale i vytvárať nové väzby s komunitou, ktorá ju navštevuje. Mala by mať Tabačka svoju vlastnú identitu, alebo ste za to, aby sa tu aplikovali nejaké inšpiratívne prvky zo zahraničia?

Myslím si, že to musí byť kombinácia. Raša Todosijević, významný umelec zo Srbska, napríklad povedal, že umenie sa „nekonzumuje“ tam, kde sa neprodukuje. Pre mňa to znamená, že nemôžeme mať kultúrne centrum, ktoré iba prezentuje umenie, ktoré vzniklo niekde inde. Jednoducho, ak centrum nemá lokálne zázemie a nebuduje komunitu ľudí, ktorí majú radi umeleckú prácu a chcú sa inšpirovať tým, čo vidia, tak potom nemá žiadny zmysel. Musí to byť jednoducho kombinácia dvoch vecí - toho, čo môžeme priniesť a toho, čo môžeme podporiť, aby sa lokálne budovalo. Zároveň to znamená, že to, čo sa vyvíja v Košiciach, nemá byť len replikou niečoho „dovezeného“ z iných krajín. Tak, ako ste dobre povedali, má to byť inšpirácia, ktorá pomôže lokálnemu talentu, aby sa tu rozvíjal.

Darí sa vám vytvoriť lokálnu komunitu umelcov. Dôverujú vám?

Z toho, čo som zažila, vidím, že v Tabačke sa zúročuje dlhodobé vyše 20-ročné rešpektované úsilie, ktoré jej zakladatelia investovali do rozvoja miestnej kultúry. Keby nebolo OZ Bona Fide a projektu IC Culture Train s následným krátkym prechodom do Kasární Kulturpark a starou Tabačkou, tak dnes tu nie sme. Neboli by tu miestni umelci, ktorí nám dôverujú, ani nová Tabačka Kulturfabrik ako živý a aktívny priestor. Len pripomínam, že v roku 2017 sme mali viac ako 1000 podujatí a okolo 50.000 návštevníkov. Skutočnosť, že nielenže prežila, ale má svoj rastúci trend, ukazuje, že má komunitu, pre ktorú pracuje - vrátane umelcov. Na druhej strane, približne tretina toho, čo sa v Tabačke odohráva, sú komunitné programy - iniciatívy, ktoré prišli k nám, hľadajúc priestor na rozvoj a prezentáciu. Nie všetky sú založené na klasickom chápaní umenia a kultúry, ale sú súčasťou kultúry života miestnej komunity. Stále pritom pracujeme na vytváraní ešte lepších podmienok pre tvorbu a prezentáciu miestnych a regionálnych umelcov i rôznych projektov z oblasti kultúry.

Na Slovensku ste približne tri roky. Ako to hodnotíte?

Priznávam, môj vzťah so Slovenskom nebol celkom harmonický. Moja komunikácia so slovenskými úradmi, čo sa týka administratívnych záležitostí, nebola jednoduchá, ale zlepšilo sa to. Odkedy som totiž na Slovensku, pracovné povolenie mi dvakrát odmietli. Prvýkrát mi to vyhovovalo, lebo som sa vrátila domov, kde som dokončila výskum v rámci doktorandského štúdia. Všeobecne si ale myslím, že kvalita môjho života, odkedy som na Slovensku, sa zmenila k lepšiemu.

Zažili ste počas toho obdobia momenty, keď ste si povedali, že radšej by ste sa vrátili do Srbska?

Určite rozumiete tomu, že nie je ľahké, keď v určitom veku zmeníte všetko – životné i pracovné prostredie. Doma som mala za sebou významnú pracovnú históriu - mnohí by povedali, úspešnú kariéru. Pracovala som najskôr ako novinárka, potom 20 rokov pre nezávislú kultúru. Dostala som sa na pozíciu riaditeľky múzea v Srbsku, v ktorom sme dosiahli to, že ho ročne navštívi viac ako 70.000 ľudí. Pracovala som aj pre samosprávu a vedenie hlavného mesta Belehrad, ktoré má dva a pol milióna obyvateľov. Mala som na starosti kultúru, pričom počet našich kultúrnych inštitúcií bol na úrovni celého Srbska. Potom som sa posunula niekam, kde musím budovať svoje profesionálne meno od začiatku. Ale je to výzva. To ma motivuje, aby som zo seba vydala maximum.

Má Tabačka svoje stabilné miesto na mape kultúrnych inštitúcií na Slovensku?

Určite áno. Na Slovensku existuje sieť nezávislých kultúrnych centier nazvaná Anténa. Bola som trikrát na ich stretnutí a všimla som si, ako kolegovia so záujmom počúvali o našich doterajších skúsenostiach. Tabačka je „značkové“ nezávislé kultúrne centrum na Slovensku, ktoré má veľmi intenzívny program. Myslím si, že poučiť sa od nás, čo robíme dobre, ale aj čo nám celkom nevyšlo, môžu aj štátne kultúre inštitúcie. Stabilita, na druhej strane, je v nezávislom kultúrnom sektore relatívna: každý deň musíme potvrdzovať sebe i verejnosti, že existuje dôvod pre našu existenciu - dôvod, prečo by naša práca mala byť podporovaná. Na rozdiel od štátnych kultúrnych inštitúcií, ktoré sú – poviem to zjednodušene - automaticky podporované, pretože existujú.

Aký majú podľa vás Slováci vzťah ku kultúre?

Nemôžem to hodnotiť vo všeobecnosti, hovorím iba o svojej lokálnej skúsenosti z Košíc. Zdá sa mi, že väčšina ľudí tu má rada najmä klasickú kultúru. Viacerí si totiž myslia, že súčasná kultúra je len alternatívnou kultúrou a je určená iba pre mladých. Ako našu úlohu preto vnímam prezentovanie rôznych aspektov súčasného umenia a kultúry - vrátane nových, alternatívnych trendov. Želám si, aby sa o nich ľudia dozvedeli a dostali šancu zistiť, o čom vlastne sú. A týka sa to aj mladých. Je zjavné, že mnohí mladí ľudia majú záujem iba o masovo propagovanú, bežnú konzumnú kultúru a nemajú chuť objavovať nové veci. Tiež sa spolieham na skutočnosť, že duchom mladí päťdesiatnici či šesťdesiatnici sú už generáciou, ktorá je online a chce sa inšpirovať novým vývojom umenia a kultúry.

To, čo by som v oblasti kultúry na Slovensku chcela vyzdvihnúť, je systém podpory, ktorý u vás funguje stále lepším a lepším spôsobom. Konkrétne mám na mysli Fond na podporu umenia. V Srbsku rozhoduje o rozdelení peňazí ministerstvo kultúry, vy tu máte nezávislý orgán. Procesy, ktoré sú nastavené u vás, sú fajn a sú kontinuálne modernizované. Zároveň oceňujem fakt, že uchádzač môže svoj projekt pred komisiou obhájiť.

Mladí ľudia dnes nemajú príliš záujem o kultúru a je ťažšie ich zaujať. Čo s tým?

Z môjho pohľadu, nie je férové označiť celú generáciu za "tých, ktorí nemajú záujem o kultúru". Nemyslím si, že ich kultúra zaujíma menej než moju či iné generácie. Ale faktom je, že úloha kultúry a umenia sa v komunite mení. Nie je to už tak, ako to bolo možno pred desiatimi rokmi. Všeličo sa zmenilo. Zmenilo sa, akým spôsobom komunikujeme, čo očakávame od života, aká je jeho dynamika. Kultúra a umenie sú spôsob, ktorým formulujeme svoju odpoveď, ako sa o svet zaujímame, ako rozvíjame kritické myslenie, ako budujeme to, čo je dobré, aby bolo ešte lepšie. Alebo sa zamýšľame nad tým, čo je zlé, a hľadáme spôsob, ako to zmeniť. Často sa to dá práve cez kultúru a umenie. My tu chceme budovať prostredie práve pre takéto tvorivé a kritické myslenie. Hlavnou cieľovou skupinou Tabačky sú mladí ľudia a my sa snažíme zistiť, ako myslia, čo očakávajú od života, ale aj od kultúry. Vďaka projektu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny som mala možnosť bližšie sa zoznámiť s asi desiatimi ľuďmi, ktorí u nás pracovali, pričom predtým nemali žiadnu skúsenosť s prácou v nezávislom kultúrnom centre. Len pri pohovoroch sme mali vyše 50 kandidátov! Rozhodli sa, že chcú načerpať pracovné skúsenosti práve v takomto netypickom prostredí. Organizovali sme viacero výstav s vysokoškolákmi a pripravujeme aj veľa iných programov s mladými ľuďmi z rôzneho prostredia. Som príjemne prekvapená ich inšpiratívnymi názormi, talentom, energiou a veľkým zmyslom pre humor. Priznávam, veľa sa od nich učím aj ja.

Chcete, aby Tabačka bola mestským, regionálnym alebo celoslovenským priestorom?

Pôsobíme v meste, konkrétne v staromestskej časti Košíc. Sme medzinárodní v obsahu, ale logicky, miestni a regionálni pokiaľ ide o publikum.

Prostredníctvom našich programov však prezentujeme autorov z Košíc, Košického kraja i celého Slovenska, ale samozrejme aj veľa zahraničných umelcov. Sme centrum otvorené pre spoluprácu a rôzne nápady.

O našej existencii vedia aj v Bratislave, aj mnohí turisti, ktorí navštívia Košice. Ale ako som už spomínala, našou snahou je viac sa priblížiť ľuďom žijúcim v Košiciach a Košickom kraji. Čo sa týka publika, sú našou hlavnou cieľovou skupinou. Vrátane tunajšej medzinárodnej komunity - napríklad zahraničných študentov alebo ľudí zo zahraničia, ktorí tu pracujú. Chceme, aby vedeli, že sme tu a že môžu u nás kvalitne stráviť svoj voľný čas. Alebo, že v nás nájdu partnera, ktorý ich podporí pri realizácii nápadov.

Ak by ste mali zhodnotiť svoje doterajšie pôsobenie v Tabačke Kulturfabrik, čo sa vám podarilo a aké máte plány do budúcna?

To, čo sa mi, myslím, podarilo je, že si základný tím Tabačky uvedomil, akou výzvou je pracovať v novej Tabačke. Pôvodne totiž sídlila v menších priestoroch a obmedzená bola aj programová ponuka. Mojou úlohou bolo pomôcť skúsenosťami, aby bol rozvoj Tabačky čo najjednoduchší. Myslím, že čiastočne som túto úlohu splnila, ale stále na tom pracujem. Do budúcna je mojím cieľom, aby sa k čo najviac ľuďom dostala informácia o tom, čo je a čo všetko ponúka Tabačka. Potom sa už môžu sami rozhodnúť, či sa im to páči alebo nie. K cieľom tiež patrí snaha, viac sa otvoriť a komunikovať. A zároveň, v rámci rozširovania programu, priniesť a predstaviť nášmu publiku umenie nových médií a nového cirkusu, ktorý patrí k najmladším žánrom javiskového umenia. Ak by sa mi to podarilo, budem šťastná aj ako návštevník programu Tabačky Kulturfabrik.