Bratislava 9. septembra (Teraz.sk) – Akú formu bude mať život vo vzdialených svetoch a aké stopy máme hľadať? Presne tieto otázky si položili aj poprední výskumníci z oblasti astronómie, biológie či geológie. Človek je v istom smere obmedzený: spolieha sa, že podmienky pre život na iných planétach sa budú zhodovať s tými pozemskými. Čo ak je to veľký omyl?
Pátranie po živote
Skupina vedcov, ktorí pracujú v NASA v rámci programu NExSS (Nexus for Exoplanet System Science), sa podujala zosumarizovať doterajšie poznatky o hľadaní života na iných planétach. Ich cieľom je podľa správy NASA vytvoriť inventár najsľubnejších znakov života. Nazvali ich súhrnne tzv. biosignatúry alebo „biologické podpisy.“
Živý svet či neplodná planéta?
Pri skúmaní iných planét sa musíme spoľahnúť na čoraz výkonnejšie zariadenia, keďže ľudská posádka sa na túto zložitú a dlhú cestu zatiaľ nechystá. Pozemné i vesmírne ďalekohľady dokážu preskúmať odrazené svetlo vzdialených planét i analyzovať zloženie ich atmosféry. Sme dokonca schopní len z toho určiť, ktoré chemické prvky sú v nej zastúpené. Stačí to ale k rozhodnutiu, že na týchto planétach môže existovať život?
Umelecká predstava o biologických formách života na iných planétach.Foto: International Association of Astronomical Artists – Ronald Davison „Ako vyzerá živá planéta?“ pýta sa astrobiologička Mary Parenteauová. „Musíme byť otvorení aj možnostiam, že život môže vzniknúť v rôznych podmienkach. Možno existuje v purpurových galaxiách, ktoré sa natoľko odlišujú od známych životných foriem spájaných na Zemi so zelenou farbou. Zvažujeme preto širokú škálu biologických podpisov.“
Keď kyslík nehrá hlavnú úlohu
Tvrdenia, že najpreukázateľnejším predpokladom života je prítomnosť kyslíka, tu neobstoja. Vedci uviedli, že aj procesy v neživej časti prostredia môžu generovať kyslík. Platí to aj naopak – planéta, ktorej chýba, môže byť stále živá a jedným z príkladov je aj Zem.
„V raných štádiách Zeme by sme tu i napriek bohatému životu márne hľadali kyslík. Učí nás to toľko, že vidieť alebo nevidieť jedinú biologickú stopu nie je dostatočným dôkazom, ktorý hovorí pre alebo proti existencii života,“ vysvetlila astronómka Victoria Meadowsová z Washingtonovej univerzity v Seattli.
Umelecká predstava o večeri pre dvoch s úchvatným výhľadom na iné planéty.Foto: International Association of Astronomical Artists – Ronald Davison
Vedecké veštenie
Vedci sa preto zameriavajú pri posudzovaní existencie života na celý súbor ukazovateľov. Planéta musí napríklad preukázať, že je schopná podporiť život aj podmienkami, ktoré vytvára jej materská hviezda. Ani to ale nezaručí, že pôjde o „živý svet“.
„Nebudeme schopní poskytnúť jednoznačnú odpoveď. Budeme však môcť formulovať predpoklady s oveľa vyšším stupňom istoty, že pozorovaná planéta sa môže javiť živou,“ uzavrel astrobiológ Shawn Domagal-Goldman z Goddardovho centra pre vesmírne lety.
