Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 25. marca (TASR) - Občania Slovenska si cez víkend (29.-30. marca) pospali o hodinu kratšie. V noci na nedeľu 30. marca si posunuli ručičky hodiniek o druhej hodine stredoeurópskeho (SEČ) na tretiu hodinu letného času (SELČ). K stredoeurópskemu času (SEČ) sa vrátime v noci na nedeľu 26. októbra 2014.
O zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z 1. februára 2012 podľa § 1 zákona č. 54/1946 Zb. na roky 2012 až 2016. Podľa vládneho nariadenia sa v roku 2014 letný čas začína v nedeľu 30. marca a končí sa v noci zo soboty 25. októbra na nedeľu 26. októbra. Týmto nariadením Slovensko prebralo právne záväzné akty Európskej únie.
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).
Na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) zaviedli zmenu letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa SELČ na Slovensku zosúladil so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.
Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a stredoeurópskeho času (teda SEČ) vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu, zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.
O zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z 1. februára 2012 podľa § 1 zákona č. 54/1946 Zb. na roky 2012 až 2016. Podľa vládneho nariadenia sa v roku 2014 letný čas začína v nedeľu 30. marca a končí sa v noci zo soboty 25. októbra na nedeľu 26. októbra. Týmto nariadením Slovensko prebralo právne záväzné akty Európskej únie.
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).
Na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) zaviedli zmenu letného a stredoeurópskeho času prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa SELČ na Slovensku zosúladil so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.
Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie letného a stredoeurópskeho času (teda SEČ) vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu, zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.
