Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V zajatí však ľudia najčastejšie chovajú chameleóna jemenského. Pri tomto druhu totiž chovatelia na Slovensku nemusia viesť evidenciu a nepodlieha povinnej registrácii.
Autor TASR
Trenčín 6. augusta (TASR) – Na svete existuje približne 150 druhov chameleónov, viac ako polovica z nich žije na Madagaskare. V zajatí však ľudia najčastejšie chovajú chameleóna jemenského (Chamaeleo calyptratus), ktorý pochádza z oblasti Arabského polostrova. Pri tomto druhu totiž chovatelia na Slovensku nemusia viesť evidenciu a nepodlieha povinnej registrácii.
Podľa chovateľa chameleónov Milana Kráľa z Trenčína základom pre chov chameleóna je dobré terárium, ktoré by malo byť vyššie ako širšie. Chameleón musí mať miesto, kde sa môže vyhrievať, napríklad pod žiarovkou. Ako krmivo sa vo väčšine prípadov používajú cvrčky, ale pre plazy je životne dôležité, aby mali aj prísun vitamínov a minerálov. Tie sa dajú kúpiť vo forme prášku, ktorým sa posype krmivo.
„Netreba ich kŕmiť každý deň, ani v prírode nemajú každý deň sviatok a občas musia mať pôst. Inak žerú stále, nikdy nemajú dosť. V súčasných horúčavách treba dať veľký pozor, aby sa neprehriali, treba im zabezpečiť tienisté miesto, kam sa môžu utiahnuť. Vodu získavajú z rosy, ktorú oblizujú z listov. Niektorí chovatelia do terária viackrát za deň rozprašujú vodu. Ale stačí aj malá fontánka, z ktorej sa plazy vedia napiť. Nesmie byť príliš veľká alebo hlboká, chameleón by sa mohol utopiť,“ pripomenul Kráľ.
Ako dodal, všetky druhy majú viacero spoločných vlastností. Dokážu sa pozerať každým okom iným smerom samostatne, takže majú prehľad o celom svojom okolí, neujde im žiadna korisť. Ich hlavnou potravou je hmyz, ktorý lovia hybkým vystreľovacím jazykom. Ten môže mať rovnakú dĺžku ako ich telo. „A, samozrejme, menia farbu. Ale neprispôsobujú sa prostrediu, ako sa zvykne o nich hovoriť, odrážajú len svoju náladu. Ak prevažujú tmavé farby, je zle. Znamená to buď veľký stres, alebo chorobu,“ doplnil chovateľ.
Chovatelia dávajú podľa neho prednosť samčekom, sú väčšie, dorastajú do dĺžky až pol metra, majú nápadnú ozdobu hlavy v podobe trojuholníkového výbežku, viac dávajú na obdiv svoje farby a dožívajú sa vyššieho veku, päť až deväť rokov. Samičky bývajú dlhé asi 30 až 40 centimetrov, sú menej nápadné a dožívajú sa len asi štyroch rokov. Znášajú vajíčka, aj keď nie sú v prítomnosti samčeka. Z takejto znášky sa nič nevyliahne, ale organizmus samičky to vyčerpáva.
„Chameleóny sú teritoriálne, privyknú si na prostredie terária, v ktorom žijú a ťažko znášajú zmeny. Výrazná zmena v interiéri terária môže mať napríklad za následok, že samička zadržiava znášku a môže uhynúť. Nezdá sa to, ale každý chameleón má inú povahu, niektorý je bojazlivý, iný smelý alebo dokonca agresívny. O samčekoch je známe, že sa navzájom neznášajú, nemôžu sa chovať v jednom teráriu, lebo by stále medzi sebou bojovali. Aj tu však existujú výnimky a niektoré samčeky žijú spolu v harmónii,“ skonštatoval Kráľ.
Podľa chovateľa chameleónov Milana Kráľa z Trenčína základom pre chov chameleóna je dobré terárium, ktoré by malo byť vyššie ako širšie. Chameleón musí mať miesto, kde sa môže vyhrievať, napríklad pod žiarovkou. Ako krmivo sa vo väčšine prípadov používajú cvrčky, ale pre plazy je životne dôležité, aby mali aj prísun vitamínov a minerálov. Tie sa dajú kúpiť vo forme prášku, ktorým sa posype krmivo.
„Netreba ich kŕmiť každý deň, ani v prírode nemajú každý deň sviatok a občas musia mať pôst. Inak žerú stále, nikdy nemajú dosť. V súčasných horúčavách treba dať veľký pozor, aby sa neprehriali, treba im zabezpečiť tienisté miesto, kam sa môžu utiahnuť. Vodu získavajú z rosy, ktorú oblizujú z listov. Niektorí chovatelia do terária viackrát za deň rozprašujú vodu. Ale stačí aj malá fontánka, z ktorej sa plazy vedia napiť. Nesmie byť príliš veľká alebo hlboká, chameleón by sa mohol utopiť,“ pripomenul Kráľ.
Ako dodal, všetky druhy majú viacero spoločných vlastností. Dokážu sa pozerať každým okom iným smerom samostatne, takže majú prehľad o celom svojom okolí, neujde im žiadna korisť. Ich hlavnou potravou je hmyz, ktorý lovia hybkým vystreľovacím jazykom. Ten môže mať rovnakú dĺžku ako ich telo. „A, samozrejme, menia farbu. Ale neprispôsobujú sa prostrediu, ako sa zvykne o nich hovoriť, odrážajú len svoju náladu. Ak prevažujú tmavé farby, je zle. Znamená to buď veľký stres, alebo chorobu,“ doplnil chovateľ.
Chovatelia dávajú podľa neho prednosť samčekom, sú väčšie, dorastajú do dĺžky až pol metra, majú nápadnú ozdobu hlavy v podobe trojuholníkového výbežku, viac dávajú na obdiv svoje farby a dožívajú sa vyššieho veku, päť až deväť rokov. Samičky bývajú dlhé asi 30 až 40 centimetrov, sú menej nápadné a dožívajú sa len asi štyroch rokov. Znášajú vajíčka, aj keď nie sú v prítomnosti samčeka. Z takejto znášky sa nič nevyliahne, ale organizmus samičky to vyčerpáva.
„Chameleóny sú teritoriálne, privyknú si na prostredie terária, v ktorom žijú a ťažko znášajú zmeny. Výrazná zmena v interiéri terária môže mať napríklad za následok, že samička zadržiava znášku a môže uhynúť. Nezdá sa to, ale každý chameleón má inú povahu, niektorý je bojazlivý, iný smelý alebo dokonca agresívny. O samčekoch je známe, že sa navzájom neznášajú, nemôžu sa chovať v jednom teráriu, lebo by stále medzi sebou bojovali. Aj tu však existujú výnimky a niektoré samčeky žijú spolu v harmónii,“ skonštatoval Kráľ.
