Banská Bystrica/Bratislava 30. júla (TASR) - Už desiatky rokov patrí Ondrej Sliacky k najuznávanejším historikom detskej literatúry a tejto oblasti venoval viacero významných publikácií. Redaktorsky pôsobil v odbornom časopise o detskej literatúre Zlatý máj, v rokoch 1990 - 2017 bol šéfredaktorom známeho detského časopisu Slniečko, výrazne sa podieľal na vzniku Revue Bibiana a v časopise, ktorý pravidelne sleduje a hodnotí umenie pre deti a mládež, pôsobí ako šéfredaktor.

Literárny historik, autor literatúry pre deti a mládež, ale aj rozhlasový či televízny tvorca Ondrej Sliacky bude mať v piatok 30. júla 80 rokov.

Ondrej Sliacky sa narodil 30. júla 1941 v Podlaviciach, ktoré sú dnes mestskou časťou Banskej Bystrice. Po skončení základnej školy študoval v rokoch 1955 - 1959 na pedagogickej škole v Lučenci. Štúdium slovenčiny a histórie absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1964.

Po skončení štúdia pracoval ako redaktor v Kultúrnom živote a po jeho vynútenom zrušení v roku 1969 sa zamestnal vo vydavateľstve Mladé letá. Od roku 1970 redigoval slovenskú časť celoštátneho odborného časopisu o detskej literatúre Zlatý máj, odkiaľ po roku odišiel na redaktorský post do detského časopisu Slniečko, ktorý v rokoch 1990 - 2017 viedol ako šéfredaktor.

V roku 1993 inicioval vznik Revue Bibiana, kde pôsobí na poste šéfredaktora. Ako pedagóg prednášal na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a externe vyučoval aj na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Značnú časť tvorivého životu venoval výskumu slovenskej literatúre pre deti mládež. Knižne debutoval v roku 1965 literárno-historickým dielom Bibliografia slovenskej literatúry pre mládež 1945 - 1964. Na debut nadviazal aj publikáciami Bibliografia slovenskej literatúry 1918 - 1944 (1970) a Bibliografia literatúry pre deti a mládež 1778 - 1917 (1977). Literárno-historický postup uplatnil aj v antológiách poézie pre deti Ako dočiahnuť slnko (1968) a Dcérka a mať (1968). Je tiež spoluautorom Slovníka slovenských spisovateľov pre deti a mládež (1970, 1979).

Foto: TASR/AP

V monografii Literatúra pre mládež v národom obrodení (1973) preskúmal začiatky beletristickej tvorby pre deti na Slovensku. Systematické bádanie v tejto oblasti zavŕšil dielami Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1945 (1970, druhé rozšírené vydanie v roku 1990) a Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1960 (2007).

Ako autor prozaických textov pre deti a mládež sa predstavil knihami Altamíra (1976), Krásna modrá mušľa (1977), Papraďový kvet (1981), alebo Šľachetný človek (1984).

S jeho tvorbou je spojená aj literárna štylizácia ľudových rozprávok, povestí a iných textov zastúpená napríklad knihami Ako šiel vlčko do sveta (1981), O zakliatej žabe (1981), Pod klobúkom zlatý vtáčik (1983), Zlatá panna (1993), Zakliata hora (2009), Povesti a príbehy z medenej Bystrice a okolia (2017), Rozprávky nad zlato z pokladu Pavla Dobšinského (2018), Turecká studnička (2019), alebo Najkrajšie slovenské povesti (2021).

Sliackeho bibliografiu dopĺňajú aj autorské prerozprávania vybraných častí Starého a Nového zákona reprezentované knihami Biblia pre deti a mládež - Čítanie zo Starého zákona (1996) a Biblia pre deti a mládež - Čítanie z Nového zákona (1998), alebo antických príbehov zhrnutých v knihe Herakles (1996).

Pre televíziu napísal známe životopisné televízne hry o Ľudmile Podjavorinskej Ľudmilka (1987), o Jozefovi Gregorovi-Tajovskom Tá tajovská voda mútna (1987), alebo o Jozefovi Murgašovi s názvom Reverend (1989). S Eugenom Gindlom napísal rozhlasovú hru Vynes na horu svoj hrob (1977), ktorú v roku 1979 prepracoval na scenár pre televízny film. Medzi Sliackeho známe rozhlasové hry patria napríklad Šamajov memoriál (1978), Hĺbkový rekord (1979), Na koľajniciach (1979), alebo hra S pravidelným odletom (1980).

Držiteľ niekoľkých cien vydavateľstva Mladé letá je tiež laureátom Ceny Trojruža (1996) a Pocty Pavla Dobšinského udelenej ministrom kultúry Slovenskej republiky (1995). V apríli 2013 si Ondrej Sliacky prevzal aj Cenu ministra kultúry SR za celoživotnú tvorbu pre deti a výnimočný prínos do literárno-vednej činnosti v oblasti literatúry pre deti a mládež.