Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Diváci ho môžu poznať napríklad ako jedného z vyslúžilých vojakov vo filmovej rozprávke o troch veteránoch či z filmov Slávnosti snežienok, Koniec starých časov alebo z päťdielnej série o básnikoch.
Autor TASR
,aktualizované Praha 16. októbra (TASR) - Vo veku 88 rokov zomrel český herec Josef Somr, ktorý stvárnil napríklad slávnu postavu výpravcu z oscarovej snímky Ostro sledované vlaky (1966) v réžii Jiřího Menzla. TASR informuje na základe nedeľnej správy servera Novinky.cz.
Okrem vyše 70 filmových postáv sa Josef Somr preslávil aj množstvom divadelných úloh. Po pôsobení v Českom Těšíne, Brne a Pardubiciach pôsobil od roku 1965 v Činohernom klube v Prahe a v roku 1978 prestúpil do českého Národného divadla. Na plátne či obrazovke stvárnil takmer 300 rolí - od dramatických postáv až po komické charaktery, píše denník iDNES.cz.
Diváci ho môžu poznať napríklad ako jedného z vyslúžilých vojakov vo filmovej rozprávke o troch veteránoch či z filmov Slávnosti snežienok, Koniec starých časov alebo z päťdielnej série o básnikoch.
V roku 2005 mu vtedajší prezident ČR Václav Klaus udelil medailu Za zásluhy za celoživotnú prácu. V roku 2012 získal Českého leva za mimoriadny prínos k českej kinematografii.
Josef Somr sa narodil 15. apríla 1934 v moravskej obci Vracov pri mestečku Kyjov. Bol prostredný z troch bratov. Rodičia mali malé hospodárstvo, otec sa neskôr zamestnal na železnici. Aj Josef bol do svojich 14 rokov presvedčený, že pôjde v jeho stopách a stane sa železničiarom. Na gymnáziu v Kyjove mu však technické predmety príliš nešli a tak si podal prihlášku na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne. Po jej absolvovaní v roku 1956 pôsobil dva roky v Českom Těšíne. Potom sa vrátil do Brna, tri roky hral v Divadle bratří Mrštíků, ďalšie štyri roky strávil v Pardubiciach.
Prvý raz stál pred kamerou v roku 1964 spoločne s Vladom Müllerom v dráme Obžalovaný. V roku 1965 získal angažmán v Činohernom klube v Prahe, odkiaľ prestúpil v roku 1978 do Národného divadla, na doskách ktorého účinkoval do roku 2002.
Na plátne či obrazovke stvárnil Josef Somr takmer 300 rolí - od dramatických postáv až po komické charaktery. V oscarovom filme Ostro sledované vlaky (1966) si zahral sukničkárskeho železničiara, táto úloha ho vyniesla medzi hereckú elitu.
Z množstva filmov, v ktorých Josef Somr účinkoval v druhej polovici 60. rokov 20. storočia možno spomenúť Hotel pro cizince (Antonín Máša, 1966), či snímku Soukromá vichřice, ktorú v roku 1967 nakrútil Hynek Bočan podľa rovnomenného románu Vladimíra Párala. V roku 1968 stvárnil hlavnú postavu v sfilmovanej próze Milana Kunderu Žert, ktorú preniesol na plátno režisér Jaromil Jireš.
Josef Somr sa stal jedným z najlepších psychologických hercov so schopnosťou hrať komplikované a vnútornými rozpormi sužované charaktery. Začal sa často objavovať aj v televíznych filmoch. V roku 1971 ho režisér Jiří Sequens obsadil do detektívnych príbehov Smrt Černého krále a Vražda v hotelu Excelsior. Objavil sa tiež v seriáloch F. L. Věk (1971), Byli jednou dva písaři (1972) a väčšia úloha sa mu ušla v seriáli Byl jednou jeden dům zachytávajúcom obdobie 2. svetovej vojny.
Postavou stredoškolského profesora chémie si Josef Somr nepochybne získal srdcia divákov v komédii Jak svět přichází o básníky (Dušan Klein, 1982). Objavil sa aj v ďalších pokračovaniach "básnickej série". Jednu z hlavných postáv vytvoril spolu s Rudolfom Hrušínským a Petrom Čepkom v obľúbenej rozprávke Tři veteráni (Oldřich Lipský, 1983). Ako policajt sa objavil v komédii Slavnosti sněženek (Jiří Menzel, 1983), ten istý režisér ho o dva roky neskôr obsadil aj do svojho dnes už legendárneho filmu Vesničko má středisková.
Popri tom Josef Somr účinkoval v seriáloch Nemocnice na kraji města (1977), Dynastie Nováků (1982), Létající Čestmír (1983), Rozpaky kuchaře Svatopluka (1984), či Cirkus Humberto (1988).
V českom Národnom divadle stvárnil rovnako množstvo postáv. Za predstavenie Romance pro křídlovku podľa rovnomennej prózy Františka Hrubína získal cenu Thálie za rok 1997. Druhýkrát si toto prestížne ocenenie prevzal v roku 2001 za strhujúce predstavenie Gin Game v pražskej Viole.
V roku 2002 odišiel z Národného divadla do penzie a pre akútny zápal pankreasu musel na istý čas obmedziť svoje aktivity. Opäť sa však vrátil na divadelné javisko, pracoval ďalej pre film, televíziu aj rozhlas.
V roku 2005 dostal výnimočný herec Josef Somr od prezidenta ČR Václava Klausa medailu Za zásluhy za celoživotnú prácu a v roku 2012 získal Českého leva za mimoriadny prínos k českej kinematografii.
Okrem vyše 70 filmových postáv sa Josef Somr preslávil aj množstvom divadelných úloh. Po pôsobení v Českom Těšíne, Brne a Pardubiciach pôsobil od roku 1965 v Činohernom klube v Prahe a v roku 1978 prestúpil do českého Národného divadla. Na plátne či obrazovke stvárnil takmer 300 rolí - od dramatických postáv až po komické charaktery, píše denník iDNES.cz.
Diváci ho môžu poznať napríklad ako jedného z vyslúžilých vojakov vo filmovej rozprávke o troch veteránoch či z filmov Slávnosti snežienok, Koniec starých časov alebo z päťdielnej série o básnikoch.
V roku 2005 mu vtedajší prezident ČR Václav Klaus udelil medailu Za zásluhy za celoživotnú prácu. V roku 2012 získal Českého leva za mimoriadny prínos k českej kinematografii.
Profil Josefa Somra - jednej z najvýraznejších osobností svojej hereckej generácie.
Josef Somr sa narodil 15. apríla 1934 v moravskej obci Vracov pri mestečku Kyjov. Bol prostredný z troch bratov. Rodičia mali malé hospodárstvo, otec sa neskôr zamestnal na železnici. Aj Josef bol do svojich 14 rokov presvedčený, že pôjde v jeho stopách a stane sa železničiarom. Na gymnáziu v Kyjove mu však technické predmety príliš nešli a tak si podal prihlášku na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne. Po jej absolvovaní v roku 1956 pôsobil dva roky v Českom Těšíne. Potom sa vrátil do Brna, tri roky hral v Divadle bratří Mrštíků, ďalšie štyri roky strávil v Pardubiciach.
Prvý raz stál pred kamerou v roku 1964 spoločne s Vladom Müllerom v dráme Obžalovaný. V roku 1965 získal angažmán v Činohernom klube v Prahe, odkiaľ prestúpil v roku 1978 do Národného divadla, na doskách ktorého účinkoval do roku 2002.
Na plátne či obrazovke stvárnil Josef Somr takmer 300 rolí - od dramatických postáv až po komické charaktery. V oscarovom filme Ostro sledované vlaky (1966) si zahral sukničkárskeho železničiara, táto úloha ho vyniesla medzi hereckú elitu.
Z množstva filmov, v ktorých Josef Somr účinkoval v druhej polovici 60. rokov 20. storočia možno spomenúť Hotel pro cizince (Antonín Máša, 1966), či snímku Soukromá vichřice, ktorú v roku 1967 nakrútil Hynek Bočan podľa rovnomenného románu Vladimíra Párala. V roku 1968 stvárnil hlavnú postavu v sfilmovanej próze Milana Kunderu Žert, ktorú preniesol na plátno režisér Jaromil Jireš.
Josef Somr sa stal jedným z najlepších psychologických hercov so schopnosťou hrať komplikované a vnútornými rozpormi sužované charaktery. Začal sa často objavovať aj v televíznych filmoch. V roku 1971 ho režisér Jiří Sequens obsadil do detektívnych príbehov Smrt Černého krále a Vražda v hotelu Excelsior. Objavil sa tiež v seriáloch F. L. Věk (1971), Byli jednou dva písaři (1972) a väčšia úloha sa mu ušla v seriáli Byl jednou jeden dům zachytávajúcom obdobie 2. svetovej vojny.
Postavou stredoškolského profesora chémie si Josef Somr nepochybne získal srdcia divákov v komédii Jak svět přichází o básníky (Dušan Klein, 1982). Objavil sa aj v ďalších pokračovaniach "básnickej série". Jednu z hlavných postáv vytvoril spolu s Rudolfom Hrušínským a Petrom Čepkom v obľúbenej rozprávke Tři veteráni (Oldřich Lipský, 1983). Ako policajt sa objavil v komédii Slavnosti sněženek (Jiří Menzel, 1983), ten istý režisér ho o dva roky neskôr obsadil aj do svojho dnes už legendárneho filmu Vesničko má středisková.
Popri tom Josef Somr účinkoval v seriáloch Nemocnice na kraji města (1977), Dynastie Nováků (1982), Létající Čestmír (1983), Rozpaky kuchaře Svatopluka (1984), či Cirkus Humberto (1988).
V českom Národnom divadle stvárnil rovnako množstvo postáv. Za predstavenie Romance pro křídlovku podľa rovnomennej prózy Františka Hrubína získal cenu Thálie za rok 1997. Druhýkrát si toto prestížne ocenenie prevzal v roku 2001 za strhujúce predstavenie Gin Game v pražskej Viole.
V roku 2002 odišiel z Národného divadla do penzie a pre akútny zápal pankreasu musel na istý čas obmedziť svoje aktivity. Opäť sa však vrátil na divadelné javisko, pracoval ďalej pre film, televíziu aj rozhlas.
V roku 2005 dostal výnimočný herec Josef Somr od prezidenta ČR Václava Klausa medailu Za zásluhy za celoživotnú prácu a v roku 2012 získal Českého leva za mimoriadny prínos k českej kinematografii.
