Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kundera sa preslávil najmä románmi Žart, Nesmrteľnosť či Neznesiteľná ľahkosť bytia – patria medzi najprekladanejšie české diela vo svete.
Autor TASR
,aktualizované Praha 12. júla (TASR) - Vo veku 94 rokov zomrel česko-francúzsky spisovateľ Milan Kundera. Bol najprekladanejším autorom českého pôvodu a patril medzi najslávnejších českých rodákov v zahraničí. Na základe stanice ČT24 o tom informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Kundera sa preslávil najmä románmi Žart, Nesmrteľnosť či Neznesiteľná ľahkosť bytia – patria medzi najprekladanejšie české diela vo svete. Napísal aj mnoho esejí o hudbe, literatúre či filozofii. Opakovane sa o ňom hovorilo ako o možnom kandidátovi na Nobelovu cenu za literatúru.
Rodák z Brna žil od roku 1975 vo francúzskom exile, v roku 1979 ho zbavili československého štátneho občianstva. České občianstvo mu vrátili až v roku 2019. Od 80. rokov minulého storočia písal Kundera svoje diela vo francúzštine. K českej kultúre sa však hlásil.
Narodil sa v roku 1929. Patril ku generácii, ktorá vstúpila do literárneho života krátko po komunistickom prevrate v roku 1948. Od polovice 50. rokov do začiatku 60. rokov bol prorežimným autorom a členom komunistickej strany.
Po roku 1968 sa ocitol v nemilosti normalizačných orgánov, a preto sa spolu s manželkou rozhodol pre emigráciu. Po roku 1989 sa do vlasti nevrátil a zostal vo Francúzsku. Niektoré udalosti z jeho života nie sú dodnes úplne objasnené, pretože neposkytoval rozhovory a o minulosti mlčal.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Milan Kundera sa narodil 1. apríla v Brne, v rodine muzikológa a hudobného pedagóga Ludvíka Kunderu. Jeho bratrancom bol český spisovateľ a básnik Ludvík Kundera. Po maturite na gymnáziu a dvoch semestroch na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (UK), študoval Filmovú fakultu Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe, kde začiatkom druhej polovice 20. storočia vyučoval scenáristiku a literatúru. Od roku 1964 ako docent.
Podobne ako mnohí českí resp. československí umelci a intelektuáli uveril aj Milan Kundera v 50. rokoch minulého storočia komunistickým ideálom, aby sa neskôr stal ich veľkým kritikom. V rokoch 1948-1950 bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Pre údajnú protistranícku činnosť ho však vylúčili. V roku 1956 mu členstvo obnovili, ale začal sa angažovať v reformnom hnutí.
Pre svoje politické názory sa dostával do povedomia verejnosti, okrem iného aj svojim legendárnym vystúpením na zjazde československých spisovateľov v roku 1967. Po augustových udalostiach z roku 1968 a počas nasledujúcej normalizácie sa stal pre komunistov definitívne nepohodlným a v bývalom Československu prestali oficiálne vychádzať jeho diela.
Aj preto v roku 1975 prijal ponuku hosťujúceho profesora v Rennes a odišiel do Francúzska. Neskôr prednášal v Paríži, v ktorom sa natrvalo usadil. Dva roky po tom, čo ho v roku 1979 zbavili komunistické úrady československého občianstva, získal francúzske občianstvo. Od konca 80. rokov minulého storočia písal výlučne po francúzsky.
Milan Kundera knižne debutoval ako básnik v roku 1953 zbierkou Člověk zahrada širá, v ktorej cítiť prvky socialistického realizmu. V roku 1955 vydal poému oslavujúcu Július Fučíka Poslední máj. O tejto etape svojej tvorby hovorí aj jeho neskorší román Život je jinde, ktorý prvýkrát vyšiel vo francúzskom preklade v roku 1973.
Prozaicky debutoval zbierkou poviedok Směšné lásky: tři melancholické anekdoty, ktoré vyšli v roku 1963. Druhý sešit směšných lásek vyšiel v 1965 a tretí o tri roky neskôr.
Veľký úspech po celom Československu zaznamenal Kundera prvým románom Žert z roku 1967. Bol to však jediný román, ktorý vyšiel v bývalom Československu. Po roku 1989 sa opäť na pultoch kníhkupectiev objavil až v roku 1996.
Pred definitívnym odchodom do Francúzska napísal Milan Kundera v Československu divadelné hry Majitelé klíčů (1962), Ptákovina (1966) a Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi (1971), ktorú však divadlá uvádzali pod autorstvom českého filmového režiséra Evalda Schorma.
Podľa informácií, ktoré sa objavili v českých médiách v októbri 2008, mal Kundera v mladosti, na začiatku 50. rokov 20. storočia, udať západného agenta Miroslava Dvořáčka. Spisovateľ udavačstvo poprel.
Nielen tieto udalosti, ale aj oveľa dávnejší rezervovaný postoj českých disidentov k jeho románom napísaným vo Francúzsku, ktoré vyšli v torontskom exilovom vydavateľstve českého spisovateľa Josefa Škvoreckého, utvrdili Kunderu vo vlažnom a kritickom vzťahu k svojej domovine.
To spôsobovalo problémy vydávania jeho diel v Česku po roku 1989. So súhlasom Kunderu však napokon vyšli romány Nesmrtelnost (1993), Nesnesitelná lehkost bytí (2006) Valčík na rozloučenou (2008), Život je jinde (2016), Kniha smíchu a zapomnění (2017), alebo Slavnost bezvýznamnosti (2020).
Filmového spracovania sa v roku 1968 dočkal román Žert, ktorý režíroval Jaromil Jireš. Do filmovej podoby v roku 1969 previedol režisér Antonín Kachlík aj Kunderovu slávnu poviedku Já, truchlivý bůh, kde sa v hlavnej úlohe predstavili Miloš Kopecký a Pavel Landovský.
Kunderov asi najznámejší román Nesnesitelná lehkost bytí v roku 1988 adaptoval do rovnomennej filmovej podoby americký režisér Philip Kaufman.
Kundera sa preslávil najmä románmi Žart, Nesmrteľnosť či Neznesiteľná ľahkosť bytia – patria medzi najprekladanejšie české diela vo svete. Napísal aj mnoho esejí o hudbe, literatúre či filozofii. Opakovane sa o ňom hovorilo ako o možnom kandidátovi na Nobelovu cenu za literatúru.
Rodák z Brna žil od roku 1975 vo francúzskom exile, v roku 1979 ho zbavili československého štátneho občianstva. České občianstvo mu vrátili až v roku 2019. Od 80. rokov minulého storočia písal Kundera svoje diela vo francúzštine. K českej kultúre sa však hlásil.
Narodil sa v roku 1929. Patril ku generácii, ktorá vstúpila do literárneho života krátko po komunistickom prevrate v roku 1948. Od polovice 50. rokov do začiatku 60. rokov bol prorežimným autorom a členom komunistickej strany.
Po roku 1968 sa ocitol v nemilosti normalizačných orgánov, a preto sa spolu s manželkou rozhodol pre emigráciu. Po roku 1989 sa do vlasti nevrátil a zostal vo Francúzsku. Niektoré udalosti z jeho života nie sú dodnes úplne objasnené, pretože neposkytoval rozhovory a o minulosti mlčal.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Profil česko-francúzskeho spisovateľa Milan Kunderu
Milan Kundera sa narodil 1. apríla v Brne, v rodine muzikológa a hudobného pedagóga Ludvíka Kunderu. Jeho bratrancom bol český spisovateľ a básnik Ludvík Kundera. Po maturite na gymnáziu a dvoch semestroch na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (UK), študoval Filmovú fakultu Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe, kde začiatkom druhej polovice 20. storočia vyučoval scenáristiku a literatúru. Od roku 1964 ako docent.
Podobne ako mnohí českí resp. československí umelci a intelektuáli uveril aj Milan Kundera v 50. rokoch minulého storočia komunistickým ideálom, aby sa neskôr stal ich veľkým kritikom. V rokoch 1948-1950 bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Pre údajnú protistranícku činnosť ho však vylúčili. V roku 1956 mu členstvo obnovili, ale začal sa angažovať v reformnom hnutí.
Pre svoje politické názory sa dostával do povedomia verejnosti, okrem iného aj svojim legendárnym vystúpením na zjazde československých spisovateľov v roku 1967. Po augustových udalostiach z roku 1968 a počas nasledujúcej normalizácie sa stal pre komunistov definitívne nepohodlným a v bývalom Československu prestali oficiálne vychádzať jeho diela.
Aj preto v roku 1975 prijal ponuku hosťujúceho profesora v Rennes a odišiel do Francúzska. Neskôr prednášal v Paríži, v ktorom sa natrvalo usadil. Dva roky po tom, čo ho v roku 1979 zbavili komunistické úrady československého občianstva, získal francúzske občianstvo. Od konca 80. rokov minulého storočia písal výlučne po francúzsky.
Milan Kundera knižne debutoval ako básnik v roku 1953 zbierkou Člověk zahrada širá, v ktorej cítiť prvky socialistického realizmu. V roku 1955 vydal poému oslavujúcu Július Fučíka Poslední máj. O tejto etape svojej tvorby hovorí aj jeho neskorší román Život je jinde, ktorý prvýkrát vyšiel vo francúzskom preklade v roku 1973.
Prozaicky debutoval zbierkou poviedok Směšné lásky: tři melancholické anekdoty, ktoré vyšli v roku 1963. Druhý sešit směšných lásek vyšiel v 1965 a tretí o tri roky neskôr.
Veľký úspech po celom Československu zaznamenal Kundera prvým románom Žert z roku 1967. Bol to však jediný román, ktorý vyšiel v bývalom Československu. Po roku 1989 sa opäť na pultoch kníhkupectiev objavil až v roku 1996.
Pred definitívnym odchodom do Francúzska napísal Milan Kundera v Československu divadelné hry Majitelé klíčů (1962), Ptákovina (1966) a Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi (1971), ktorú však divadlá uvádzali pod autorstvom českého filmového režiséra Evalda Schorma.
Podľa informácií, ktoré sa objavili v českých médiách v októbri 2008, mal Kundera v mladosti, na začiatku 50. rokov 20. storočia, udať západného agenta Miroslava Dvořáčka. Spisovateľ udavačstvo poprel.
Nielen tieto udalosti, ale aj oveľa dávnejší rezervovaný postoj českých disidentov k jeho románom napísaným vo Francúzsku, ktoré vyšli v torontskom exilovom vydavateľstve českého spisovateľa Josefa Škvoreckého, utvrdili Kunderu vo vlažnom a kritickom vzťahu k svojej domovine.
To spôsobovalo problémy vydávania jeho diel v Česku po roku 1989. So súhlasom Kunderu však napokon vyšli romány Nesmrtelnost (1993), Nesnesitelná lehkost bytí (2006) Valčík na rozloučenou (2008), Život je jinde (2016), Kniha smíchu a zapomnění (2017), alebo Slavnost bezvýznamnosti (2020).
Filmového spracovania sa v roku 1968 dočkal román Žert, ktorý režíroval Jaromil Jireš. Do filmovej podoby v roku 1969 previedol režisér Antonín Kachlík aj Kunderovu slávnu poviedku Já, truchlivý bůh, kde sa v hlavnej úlohe predstavili Miloš Kopecký a Pavel Landovský.
Kunderov asi najznámejší román Nesnesitelná lehkost bytí v roku 1988 adaptoval do rovnomennej filmovej podoby americký režisér Philip Kaufman.
