Parisová sa narodila v roku 1938 v dnešnom poľskom meste Goleniów.
Autor TASR
Berlín 6. februára (TASR) - Vo veku 85 rokov zomrela nemecká fotografka Helga Parisová, ktorá vyrastala v niekdajšom Východnom Berlíne a preslávili ju jej fotografie, na ktorých zachytávala každodenný život ľudí v tomto sovietskom sektore. V utorok to oznámila Parisovej dcéra, podľa ktorej fotografka zomrela v pondelok vo svojom byte v nemeckej metropole. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Parisová sa narodila v roku 1938 v dnešnom poľskom meste Goleniów. Vyrastala v nemeckom meste Zossen pri Berlíne. Študovala módny dizajn a spočiatku pracovala ako grafická dizajnérka. V 60. rokoch 20. storočia sa sama začala učiť fotografovať.
Inšpiráciou pre jej melancholické fotografie sa stala berlínska štvrť Prenzlauer Berg, kde sa v roku 1966 presťahovala so svojím vtedajším manželom, maliarom Ronaldom Parisom. Vychovali tam aj svoje dve deti. V tejto štvrti žili vtedy najmä rodiny z robotníckej triedy.
Často fotila ženy, ktoré pracovali v odevnej továrni, mužov, ktorí popíjali v miestnych pohostinstvách, či osamelých ľudí, ktorí sa prechádzali po prázdnych berlínskych uliciach. Mnohokrát fotila aj vlakové stanice.
Parisová vycestovala aj mimo Berlína, napríklad do Transylvánie, Gruzínska či nemeckého mesta Halle. Uviedla, že všetky miesta sa snaží fotiť tak, ako by boli "cudzími mestami v cudzej krajine".
Od roku 1996 bola členkou berlínskej Akadémie umení, ktorej zanechala svoj archív s takmer 230.000 negatívami a približne 6300 filmami.
Parisová sa narodila v roku 1938 v dnešnom poľskom meste Goleniów. Vyrastala v nemeckom meste Zossen pri Berlíne. Študovala módny dizajn a spočiatku pracovala ako grafická dizajnérka. V 60. rokoch 20. storočia sa sama začala učiť fotografovať.
Inšpiráciou pre jej melancholické fotografie sa stala berlínska štvrť Prenzlauer Berg, kde sa v roku 1966 presťahovala so svojím vtedajším manželom, maliarom Ronaldom Parisom. Vychovali tam aj svoje dve deti. V tejto štvrti žili vtedy najmä rodiny z robotníckej triedy.
Často fotila ženy, ktoré pracovali v odevnej továrni, mužov, ktorí popíjali v miestnych pohostinstvách, či osamelých ľudí, ktorí sa prechádzali po prázdnych berlínskych uliciach. Mnohokrát fotila aj vlakové stanice.
Parisová vycestovala aj mimo Berlína, napríklad do Transylvánie, Gruzínska či nemeckého mesta Halle. Uviedla, že všetky miesta sa snaží fotiť tak, ako by boli "cudzími mestami v cudzej krajine".
Od roku 1996 bola členkou berlínskej Akadémie umení, ktorej zanechala svoj archív s takmer 230.000 negatívami a približne 6300 filmami.