Bratislava 5. apríla (TASR) – Fotografia, baníctvo či hubárstvo sprevádzajú väčšiu časť života publicistu, fotografa Pavla Remiaša. Všestranného novinára pozná verejnosť aj cez jeho správy, prostredníctvom ktorých viac ako štyri desaťročia mapoval dianie na hornej Nitre. V piatok sa žurnalista, fotograf a spisovateľ Remiaš dožíva 70 rokov.

Autor dvojdielnej knihy baníckych príbehov Zdar Boh, baníci! dôverne pozná baníkov, ich prácu a zvláštnu banícku náturu. Sám totiž fáral a pracoval určitý čas v podzemí. Potom ako fotograf a novinár, a neskôr tiež ako redaktor TASR, sa cielene venoval baníctvu. Svoje životné skúsenosti a poznatky pretavil do viac ako dvoch stoviek príbehov, inšpirovaných skutočnými ľuďmi, ich postojmi, zážitkami. 

Remiaš sa narodil v Hlohovci 5. apríla 1949. Vzdelanie si postupne rozšíril na Fakulte žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1990.

V mladosti sa venoval športovej gymnastike. O niekoľko rokov neskôr sa stalo veľkou túžbou mladého chlapca vlastniť fotoaparát a zachytávať dianie okolo seba. Potom si zaobstaral kameru a ako 19-ročný nakrútil film s názvom Deadly Dust - Vražedný prach.

"Účinkovali v ňom všetci moji kamaráti. Hlavnými hrdinami boli spolužiak Cyril Repčík ako indián Čierny orol a Ľubo Kurek ako Chris Zimler. Film sme v Hlohovci niekoľkokrát premietali pre verejnosť a mali sme veľký úspech," zaspomínal si Remiaš.

V mladosti sa zamestnal v Bani Cigeľ, kde dokonca fáral a pracoval určitý čas v podzemí ako radový baník. Neskôr redigoval podnikové noviny a pôsobil ako vedúci propagačného oddelenia. Cez fotografie uverejňované v podnikovom časopise Cigliansky Prieboj a prvé pokusy napísať k nim text a aj reportáže sa dostal k novinárstvu a dopisovateľskej činnosti do denníkov a časopisov.

Od roku 1971 sa venoval aj výtvarnej fotografii a stal sa členom Slovenského zväzu fotografov. Svoje práce posielal do rôznych fotosúťaží. Prvá fotografia, s ktorou uspel, bola Lótova žena. Veľa úspechov žal s pracovnými fotografiami z prostredia baní, ale aj dynamickými snímkami detí. Získal okolo 100 rôznych ocenení a diplomov. Mal osem vlastných výstav v Prievidzi, ale aj v iných mestách.

Výstavu mal aj pri príležitosti svojich 60. narodenín. Vzhľadom na jeho aktivity v oblasti výtvarnej fotografie sa dostal do knihy Dejiny slovenskej fotografie (1989), ktorú napísal významný výtvarný teoretik Ľudovít Hlaváč. V novinárskej tvorbe Remiaš niekoľkokrát uspel na krajských aj celoslovenských novinárskych súťažiach.

V 90. rokoch, v revolučnom období búrlivých politických zmien, ktoré sa výrazne prejavili aj v médiách, pracoval v denníku Smer. Časom sa rozhodol z tohto periodika odísť a hľadať optimálne možnosti práce v iných médiách.

Svoju profesionálnu dráhu sa napokon rozhodol naplno rozbehnúť v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR), kde pracoval ako redaktor – spravodajca v rokoch 1993 - 2011. V práci pre agentúru pokračoval na základe licenčnej zmluvy až do roku 2017. K jeho fotografiám pribudli i krátke zvukové správy, videozáznamy. Okrem krátkych videí pre TASR vytvoril aj niekoľko dokumentárnych filmov, napríklad krátky film S vedcom na hubách o uznávanom mykológovi európskeho formátu Ladislavovi Hagarovi alebo o výrobcovi gájd Jurajovi Dufekovi.

Niekoľko rokov spolupracoval aj s regionálnou televíziou v Prievidzi.

Okrem toho je Remiaš spoluzakladateľom a predsedom občianskeho združenia Benedikt, ktoré sa zameriava na edičnú činnosť.

Publicista a fotograf získal prvú cenu a Zlatú medailu Zväzu slovenských fotografov (SZF) na jubilejnej 30. výstave umeleckej fotografie SZF v roku 2005 v Ružomberku.

Výstava 70 okamihov v Galérii RegionArt pri Regionálnom kultúrnom centre (RKC) v Prievidzi, ktorú sprístupnili 28. februára 2019, reprezentovala takmer 60-ročnú tvorbu Remiaša pri príležitosti jeho životného jubilea.

Bývalého dlhoročného redaktora TASR Remiaša ocenil Zväz slovenských fotografov zlatým odznakom za prínos fotografie doma i v zahraničí.