Jej diela sa prekladali do češtiny, maďarčiny a ruštiny.
Autor TASR
Myjava 13. apríla (TASR) – Spisovateľka Zuzka Zguriška vynikala nevšedným rozprávačským talentom. Bola predstaviteľkou humoristickej prózy medzivojnového obdobia. Humor v jej prácach bol často spojený s duchom jej rodného regiónu - myjavských kopaníc, ktoré dôverne poznala a ktorý sa pre ňu stal studnicou námetov. Aj pseudonym si zvolila podľa mena kopaničiarskej osady U Zgurišov. V pondelok 13. apríla uplynie 120 rokov od jej narodenia.
Zguriškine diela sa prekladali do češtiny, maďarčiny a ruštiny. Mnohé sa zdramatizovali a upravovali pre Československý rozhlas, s ktorým pravidelne spolupracovala. Jej najúspešnejšou knihou bol kopaničiarsky román Bičianka z doliny (1938), ktorý literárny vedec a kritik Alexander Matuška nazval "jazda kráľov".
Zuzka Zguriška (vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rodená Šimonovičová) sa narodila 13. apríla 1900 v Myjave v učiteľskej rodine. Meštiansku školu navštevovala v Modre (1911-1915), rok študovala nemčinu na priemyselnej škole v Himmelkrone v Nemecku, dva roky na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhelyi a tri mesiace v srbskej Subotici.
Po skončení prvej svetovej vojny prešla študovať na Ústav ke vzdělání učitelek v Brne, kde v roku 1920 zmaturovala. Pôsobila ako učiteľka v Myjave (1920-1924). Tu pomáhala zakladať ochotnícky divadelný krúžok, v ktorom pôsobila ako herečka a režisérka. Začiatkom 20. rokov minulého storočia vystúpila aj v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave v historickej hre Franka Wollmana Rastislav. Zožala veľký úspech, ale zo zdravotných dôvodov neprijala trvalé angažmán.
V roku 1924 sa vydala za advokáta Jaroslava Dvořáka a odišla do Bratislavy, kde študovala dejiny umenia a filozofiu na Slovenskej univerzite, dnešnej Univerzite Komenského. Doktorát z filozofie získala v roku 1944. S manželom a dvoma deťmi sa presťahovala do Prahy, kde sa jej manžel stal štátnym úradníkom. Do februára 1948 bol prezidiálnym šéfom predsedníctva vlády. Ona pracovala ako filmová scenáristka a dramaturgička na Barrandove (1949-1951), potom sa venovala publicistickej a literárnej tvorbe. V roku 1960 jej udelili titul Zaslúžilá umelkyňa.
Jej spisovateľská kariéra začala v roku 1922, keď sa zapojila do literárnej súťaže Slovenského denníka črtou Pri muzike. Postupne jej vychádzali črty a drobné poviedky v ďalších slovenských časopisoch a novinách ako napríklad Živena, Robotnícke noviny, Slovenské pohľady, alebo Elán.
Knižne debutovala knihou Obrázky z kopaníc (1929). O tri roky vydala zbierku poviedok Dvanásť do tucta (1932), ku ktorej v roku 1935 pribudla kniha Ženích s mašinou.
Jej vrcholným dielom je román Bičianka z Doliny (1938), v ktorom realisticky zachytila život kopaničiarskej spoločnosti jej filozofiu a vitalitu. Román v roku 1981 sfilmoval Jozef Zachar a v hlavnej úlohe sa predstavila Eva Kristínová.
Poviedková tvorba Zuzky Zgurišky pokračovala zbierkami Svadba (1943), Hostina (1947), Podobizne (1957), Manželstvo na úver (1967). V roku 1956 jej vyšiel tiež výber z kopaničiarskych rozprávok.
Úspech románu Bičianka z Doliny ju povzbudil k ďalšej románovej tvorbe. Trilógiou Metropola pod slamou (1949), Mestečko na predaj (1954) a Zbojnícke chodníčky (1959) vzdala hold myjavskému kraju a jeho ľudu.
V roku 1955 jej vyšiel preklad románu Osudy dobrého vojaka Švejka od českého spisovateľa Jaroslava Haška. Namiesto pražského slangu v ňom použila myjavské nárečie.
Pre mládež napísala historicko-dobrodružný dvojromán Husitská nevesta (1962) a Kráľova zajatkyňa (1982). Je autorkou cestopisu Španielske pohľadnice (1931, vznikol po jej študijnom pobyte v tejto krajine) a divadelnej hry Mor na farme (1967).
Svoju tvorbu zavŕšila beletrizovanými životopisnými spomienkami Strminou liet (1972), v ktorých priblížila svoje záľuby divadlo, recitáciu, hudbu, výtvarné umenie, šport, ale aj rodinný život Dvořákovcov ich priateľské kontakty s mnohými slovenskými a českými spisovateľmi.
Spisovateľka Zuzka Zguriška zomrela 24. septembra 1984 v Prahe.
Zguriškine diela sa prekladali do češtiny, maďarčiny a ruštiny. Mnohé sa zdramatizovali a upravovali pre Československý rozhlas, s ktorým pravidelne spolupracovala. Jej najúspešnejšou knihou bol kopaničiarsky román Bičianka z doliny (1938), ktorý literárny vedec a kritik Alexander Matuška nazval "jazda kráľov".
Zuzka Zguriška (vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rodená Šimonovičová) sa narodila 13. apríla 1900 v Myjave v učiteľskej rodine. Meštiansku školu navštevovala v Modre (1911-1915), rok študovala nemčinu na priemyselnej škole v Himmelkrone v Nemecku, dva roky na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhelyi a tri mesiace v srbskej Subotici.
Po skončení prvej svetovej vojny prešla študovať na Ústav ke vzdělání učitelek v Brne, kde v roku 1920 zmaturovala. Pôsobila ako učiteľka v Myjave (1920-1924). Tu pomáhala zakladať ochotnícky divadelný krúžok, v ktorom pôsobila ako herečka a režisérka. Začiatkom 20. rokov minulého storočia vystúpila aj v Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave v historickej hre Franka Wollmana Rastislav. Zožala veľký úspech, ale zo zdravotných dôvodov neprijala trvalé angažmán.
V roku 1924 sa vydala za advokáta Jaroslava Dvořáka a odišla do Bratislavy, kde študovala dejiny umenia a filozofiu na Slovenskej univerzite, dnešnej Univerzite Komenského. Doktorát z filozofie získala v roku 1944. S manželom a dvoma deťmi sa presťahovala do Prahy, kde sa jej manžel stal štátnym úradníkom. Do februára 1948 bol prezidiálnym šéfom predsedníctva vlády. Ona pracovala ako filmová scenáristka a dramaturgička na Barrandove (1949-1951), potom sa venovala publicistickej a literárnej tvorbe. V roku 1960 jej udelili titul Zaslúžilá umelkyňa.
Jej spisovateľská kariéra začala v roku 1922, keď sa zapojila do literárnej súťaže Slovenského denníka črtou Pri muzike. Postupne jej vychádzali črty a drobné poviedky v ďalších slovenských časopisoch a novinách ako napríklad Živena, Robotnícke noviny, Slovenské pohľady, alebo Elán.
Knižne debutovala knihou Obrázky z kopaníc (1929). O tri roky vydala zbierku poviedok Dvanásť do tucta (1932), ku ktorej v roku 1935 pribudla kniha Ženích s mašinou.
Jej vrcholným dielom je román Bičianka z Doliny (1938), v ktorom realisticky zachytila život kopaničiarskej spoločnosti jej filozofiu a vitalitu. Román v roku 1981 sfilmoval Jozef Zachar a v hlavnej úlohe sa predstavila Eva Kristínová.
Poviedková tvorba Zuzky Zgurišky pokračovala zbierkami Svadba (1943), Hostina (1947), Podobizne (1957), Manželstvo na úver (1967). V roku 1956 jej vyšiel tiež výber z kopaničiarskych rozprávok.
Úspech románu Bičianka z Doliny ju povzbudil k ďalšej románovej tvorbe. Trilógiou Metropola pod slamou (1949), Mestečko na predaj (1954) a Zbojnícke chodníčky (1959) vzdala hold myjavskému kraju a jeho ľudu.
V roku 1955 jej vyšiel preklad románu Osudy dobrého vojaka Švejka od českého spisovateľa Jaroslava Haška. Namiesto pražského slangu v ňom použila myjavské nárečie.
Pre mládež napísala historicko-dobrodružný dvojromán Husitská nevesta (1962) a Kráľova zajatkyňa (1982). Je autorkou cestopisu Španielske pohľadnice (1931, vznikol po jej študijnom pobyte v tejto krajine) a divadelnej hry Mor na farme (1967).
Svoju tvorbu zavŕšila beletrizovanými životopisnými spomienkami Strminou liet (1972), v ktorých priblížila svoje záľuby divadlo, recitáciu, hudbu, výtvarné umenie, šport, ale aj rodinný život Dvořákovcov ich priateľské kontakty s mnohými slovenskými a českými spisovateľmi.
Spisovateľka Zuzka Zguriška zomrela 24. septembra 1984 v Prahe.