Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre niektorých úradníkov áno, uviedla Dorota Kráková.
Autor TASR
Bratislava 6. augusta (TASR) – Iniciatíva Zvierací ombudsman rieši ročne približne 200 podnetov. Zväčša sa týkajú podmienok chovu a podozrenia z týrania zvierat. Boj za ich práva s úradmi nemá ľahký. "Kompetentných treba stále upozorňovať, aby konali v rámci svojich povinností," povedala pre TASR Dorota Kráková zo združenia.
Takýto prístup úradov, ale aj ľahostajnosť ľudí sa jej nepáči. Mnohí chovatelia sú podľa nej nespratní. "A ak budú mať pocit, že ich porušenia zákonov a priestupky sú beztrestné, nezmenia svoje konanie," upozornila. Niektorým úradníkom a chovateľom chýba podľa Krákovej empatia a pochopenie pre základné potreby zvieraťa.
"Za všetky príklady možno spomenúť oficiálnu odpoveď jednej z regionálnych a veterinárnych správ, ktorá označila bubon od práčky za vyhovujúci prístrešok pre psa," uviedla. Istý chovateľ ho mal totiž na dvore, pes do neho chodil prespávať, keďže sa nemal kam inam schovať pred nepriaznivým počasím. Kráková označila takúto odpoveď od kompetentnej osoby za zlyhanie.
Súčasné tresty za týranie zvierat sú podľa Zvieracieho ombudsmana adekvátne, v praxi sú však aplikované nedostatočne. "Prípadov týrania zvierat sú pritom plné sociálne siete, za tento trestný čin sa ročne dostane za mreže len zlomok osôb," upozornila Kráková.
Jej slová potvrdzuje i vlaňajšia štatistika ministerstva spravodlivosti – súdy vyniesli celkom šesť rozsudkov za týranie zvierat, do väzenia nešiel nik. Padli výlučne tresty s podmienečným odkladom, v jednom prípade pritom šlo o prípad utýraného zvieraťa "zvlášť krutým a surovým spôsobom", v ďalšom o tyrana - recidivistu a v jednom prípade sa týranie odohralo na mieste prístupnom verejnosti, čo je priťažujúca okolnosť.
Vymožiteľnosť zákona by podľa Krákovej mohla zmeniť pripravovaná novela zákona definujúca zviera ako cítiacu bytosť, nie ako vec. Považuje to za prelomovú aktivitu štátnej správy. "Očakávame od toho veľa pozitívnych zmien, no nie je to všeliek, po jej prijatí by mali prísť ďalšie legislatívne úpravy," povedala Kráková.
Iniciatíva by do novely ešte zapracovala inštitút neohlásených kontrol chovateľa, presadzuje takisto možnosť odobratia zvieraťa zo zlých podmienok i proti vôli chovateľa do neštátnej dočasnej starostlivosti. Takisto navrhuje pokutovanie nezodpovedných chovateľov bez ohľadu na ich sociálnu situáciu či nariadenie zákazu chovu v odôvodnených prípadoch už pri prvom závažnom porušení zákona. "Ľudia, čo držia psa na polmetrovej reťazi alebo ho nechajú spať v bubne od práčky, sa zrejme nezmenia a niet na čo čakať," upozornila Kráková.
Zvierací ombudsman je neštátna inštitúcia, tím odborníkov združuje dobrovoľne. Môže sa na neho obrátiť ktokoľvek, prioritne však poskytuje bezplatný právny servis útulkom a organizáciám na ochranu zvierat.
Nápad na vznik iniciatívy prišiel v roku 2013, činnosť v dnešnom rozsahu začala od jesene 2015. Zvierací ombudsman sa zúčastňuje na veľkých podujatiach v hlavnom meste, pravidelne organizuje adopčné podujatie "Nájdite sa" v Bratislave a Košiciach. "Nový domov sme zatiaľ získali pre 300 opustených zvierat z útulkov, medzi ľuďmi aj v médiách to má pozitívny ohlas," dodala Kráková.
Takýto prístup úradov, ale aj ľahostajnosť ľudí sa jej nepáči. Mnohí chovatelia sú podľa nej nespratní. "A ak budú mať pocit, že ich porušenia zákonov a priestupky sú beztrestné, nezmenia svoje konanie," upozornila. Niektorým úradníkom a chovateľom chýba podľa Krákovej empatia a pochopenie pre základné potreby zvieraťa.
"Za všetky príklady možno spomenúť oficiálnu odpoveď jednej z regionálnych a veterinárnych správ, ktorá označila bubon od práčky za vyhovujúci prístrešok pre psa," uviedla. Istý chovateľ ho mal totiž na dvore, pes do neho chodil prespávať, keďže sa nemal kam inam schovať pred nepriaznivým počasím. Kráková označila takúto odpoveď od kompetentnej osoby za zlyhanie.
Súčasné tresty za týranie zvierat sú podľa Zvieracieho ombudsmana adekvátne, v praxi sú však aplikované nedostatočne. "Prípadov týrania zvierat sú pritom plné sociálne siete, za tento trestný čin sa ročne dostane za mreže len zlomok osôb," upozornila Kráková.
Jej slová potvrdzuje i vlaňajšia štatistika ministerstva spravodlivosti – súdy vyniesli celkom šesť rozsudkov za týranie zvierat, do väzenia nešiel nik. Padli výlučne tresty s podmienečným odkladom, v jednom prípade pritom šlo o prípad utýraného zvieraťa "zvlášť krutým a surovým spôsobom", v ďalšom o tyrana - recidivistu a v jednom prípade sa týranie odohralo na mieste prístupnom verejnosti, čo je priťažujúca okolnosť.
Vymožiteľnosť zákona by podľa Krákovej mohla zmeniť pripravovaná novela zákona definujúca zviera ako cítiacu bytosť, nie ako vec. Považuje to za prelomovú aktivitu štátnej správy. "Očakávame od toho veľa pozitívnych zmien, no nie je to všeliek, po jej prijatí by mali prísť ďalšie legislatívne úpravy," povedala Kráková.
Iniciatíva by do novely ešte zapracovala inštitút neohlásených kontrol chovateľa, presadzuje takisto možnosť odobratia zvieraťa zo zlých podmienok i proti vôli chovateľa do neštátnej dočasnej starostlivosti. Takisto navrhuje pokutovanie nezodpovedných chovateľov bez ohľadu na ich sociálnu situáciu či nariadenie zákazu chovu v odôvodnených prípadoch už pri prvom závažnom porušení zákona. "Ľudia, čo držia psa na polmetrovej reťazi alebo ho nechajú spať v bubne od práčky, sa zrejme nezmenia a niet na čo čakať," upozornila Kráková.
Zvierací ombudsman je neštátna inštitúcia, tím odborníkov združuje dobrovoľne. Môže sa na neho obrátiť ktokoľvek, prioritne však poskytuje bezplatný právny servis útulkom a organizáciám na ochranu zvierat.
Nápad na vznik iniciatívy prišiel v roku 2013, činnosť v dnešnom rozsahu začala od jesene 2015. Zvierací ombudsman sa zúčastňuje na veľkých podujatiach v hlavnom meste, pravidelne organizuje adopčné podujatie "Nájdite sa" v Bratislave a Košiciach. "Nový domov sme zatiaľ získali pre 300 opustených zvierat z útulkov, medzi ľuďmi aj v médiách to má pozitívny ohlas," dodala Kráková.
