S humorom je v dejinách odpradávna fuška. V histórii tiež. Každý chce byť pre budúce generácie vykreslený neobyčajne vážne, krásne, dôstojne, s odkazom na veky vekov. Samozrejme, teraz bez akejkoľvek irónie, mnohé osobnosti našich dejín si to skutočne zaslúžia. Okrem svojej vážnej a prínosnej práce s veľkou dávkou obetavosti žili aj obyčajné životy so všetkými radosťami, pôžitkami, slabosťami. No a potešujúce je, že mnohí z nich sa aj napriek dosiahnutým výsledkom a prínosom pre spoločnosť nebrali vôbec smrteľne vážne.

História má svoj ,,bulvár“ a humor. Našťastie. Priam unikátnym skutkom na poli historickej literatúry je knižka Slavomíra Micháleka a jeho kolektívu História zadnými dverami (Premedia 2018). V nej sa viac ako 50 slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom faktov a rokov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Príbehy v tejto obsiahlej publikácii siahajú od stredoveku po najnovšie dejiny 20. storočia. A do učebníc dejepisu sa rozhodne nedostali. Popri bojiskách či konferenčných sálach tu majú miesto verejné záchody, absurdné právne nariadenia, podivné stredoveké rituály, rôzne formy podvratnej činnosti, vplyv alkoholu na dejinné udalosti, sexuálne radovánky a pokrytectvo vrchnosti dávnej i takmer súčasnej, politické vtipy a satira, či príklady toho, že niektoré neduhy v politike majú svoju dávnu tradíciu.

Tento rok je v oprávnenom kurze osobnosť a pamiatka M.R. Štefánika. Práve do výpočtu jeho skutkov, ktoré významne a pozitívne pohli nielen našimi dejinami, sviežo zapadá jedna veľmi kuriózna príhoda. Ako uvádza historik Michal Kšiňan, Milana Rastislava Štefánika poverilo francúzske Bureau de Longitudes, aby odišiel pozorovať zatmenie Slnka na jeden malý ostrov vo francúzskej Polynézii. Hneď po príchode na miesto pozorovania sa vraj stretol s domorodým náčelníkom, ktorému oznámil veľmi znepokojujúcu novinu – zmizne Slnko. "Zároveň ho však uistil, že francúzska vláda, vedomá si svojej povinnosti postarať sa o vlastných občanov, vyslala Štefánika, ktorého úlohou bolo zabezpečiť, aby sa Slnko znova objavilo. Tento astronóm s bohatými skúsenosťami z pozorovania podobných úkazov si bez problémov vyrátal, kedy zatmenie prebehne. Všetko sa stalo presne, ako predpovedal,“ hovorí Michal Kšiňan. Domorodý náčelník, ktorého ohromila noc uprostred dňa a ešte viac predpovedaný návrat Slnka, padol na kolená pred Štefánikom – v jeho očiach nadľudskou bytosťou, ktorý mal vládu nad nocou a dňom. Nuž a takýchto samozrejme dôveryhodných, ale i menej uveriteľných príhod mal Štefánik vo svojich rozprávačských zásobách na kilá. A to samozrejme vôbec nenástojil na tom, aby mu jeho vďační poslucháči bezvýhradne všetko verili. No ale uznajte sami, že vrátiť naspäť Slnko na svoje miesto, to sa naozaj podarí málokomu...