Bratislava 20. mája (TASR) - Nový pohľad na Milana Rastislava Štefánika, ktorý na Slovensku dodnes nebol, sa usiloval vložiť do každej kapitoly publikácie "Milan Rastislav Štefánik" jej autor, samostatný vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV) Michal Kšiňan. Pre TASR konštatoval, že ide o druhé vydanie knihy, to prvé vyšlo v roku 2012.

V knihe sa nachádzajú kópie historických dokumentov, ktoré si čitateľ môže vybrať a pozrieť. "Napríklad listy, ktoré napísali Štefánikovi alebo komunikáciu československých orgánov po Štefánikovej smrti. Nachádza sa tam 25 výnimočných historických dokumentov, ktoré vďaka tejto knižke si čitatelia môžu prečítať," povedal Kšiňan s tým, že kniha je rozčlenená na takmer 20 kapitol. "Štefánika nepredstavujeme iba ako politika, diplomata alebo vojaka, čo je samozrejme dôležitá časť jeho osobnosti, ale Štefánika predstavujem ako človeka, ako milovníka žien, ako cestovateľa, ako astronóma, ako človeka so závažnými zdravotnými problémami, čiže pokúšam sa ponúknuť komplexnejší pohľad na Štefánika," priblížil Kšiňan.

Posledné časti knihy sa venujú aj historickej pamäti, ako sa so Štefánikovým odkazom narábalo po jeho smrti. "Napríklad, prečo komunisti sa snažili odstrániť jeho pamiatku, prečo zase iné režimy sa k nemu hlásili a jedna z hlavných otázok, na ktorú sa snažím odpovedať, je, ako sa vlastne Štefánik stal národným hrdinom," vysvetlil Kšiňan a dodal, že odpoveď na túto otázku je komplikovaná. Vedec však vyzdvihol tri dôležité faktory - výnimočný Štefánikov život, už za života "Štefánik mal veľmi veľa úspechov, čo udivovalo ľudí už v tej dobe", ďalej Štefánik si cieľavedome budoval svoj imidž, svoje postavenie a ako tretí faktor uviedol jeho tragickú smrť.

Pri spracúvaní materiálu do publikácie Kšiňan vychádzal zo svojho archívneho výskumu, pričom navštívil asi deväť krajín, medzi nimi Rusko, Spojené štáty americké, Francúzsko, Taliansko, Česko a ďalšie. Iným dôležitým zdrojom boli dobové spomienky, ľudia, ktorí v medzivojnovom období stretli Štefánika, zanechali "obrovské množstvo spomienok a aj z toho obdobia máme pomerne veľa informácií o Štefánikovi". Publikácia vyšla v preklade do angličtiny, nemčiny a francúzštiny.

Vo Francúzskom inštitúte na Slovensku je od 24. apríla do 27. mája sprístupnená výstava "Bonjour Monsieur Stefanik". Výstava konfrontuje Gauguinove drevorezy vytlačené z matríc nájdených astronómom Štefánikom pri pozorovaní Halleyho kométy na Tahiti so sériou súčasných malieb Noémi Kolčákovej-Szakállovej podnietených dobovými fotografiami a fiktívnym stretnutím Gauguina so Štefánikom. Ďalšou výstavou na tom istom mieste je expozícia "M. R. Štefánik: Veľký slovenský a európsky diplomat." Výstava z produkcie Ministerstva zahraničných vecí SR, ktorej autorom je Miroslav Musil, približuje na 12 posteroch Štefánika ako predvojnového astronóma a diplomatického vyslanca Francúzska v Tichomorí a v Južnej Amerike, pilota - meteorológa francúzskej armády na začiatku prvej svetovej vojny, jeho diplomatickú stratégiu pre založenie Československa, jeho aktivity pre nábor čs. légií v Taliansku, Rusku, Rumunsku či v USA, prvé uznanie čs. armády a čs. národnej rady vo Francúzsku, oficiálne uznanie Československa spojencami, misiu generála a ministra Štefánika s čs. légiami na Sibíri i poslednú pasáž jeho života pred tragickou nehodou.