Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvýznamnejším rodákom je spisovateľ a katolícky kňaz Jozef Ignác Bajza.
Autor TASR
Predmier 8. marca (TASR) – Obec Predmier v okrese Bytča patrí medzi najstaršie osídlené lokality v oblasti severozápadného Slovenska, v roku 2018 oslávila 825. výročie prvej písomnej zmienky.
Podľa starostu obce Štefana Klusa bol Predmier poddanským mestečkom, ktoré patrilo považskobystrickému panstvu. "V súčasnosti žije v obci zhruba 1380 obyvateľov. Máme skôr staršiu populáciu, pretože máme problém s výstavbou. Pri rieke Váh je melioračné územie a rekonštrukcia železničnej trate z Bratislavy do Žiliny predelila Predmier na obytnú a priemyselnú časť. V nej kúpila pozemky súkromná firma a veľmi ťažko sa tam bude presadzovať výstavba. V budúcnosti uvažujeme o novom územnom pláne obce, v ktorom sa určite budeme musieť zaoberať touto témou," povedal starosta Predmiera.
Najvýznamnejším rodákom je spisovateľ a katolícky kňaz Jozef Ignác Bajza, autor prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti, vydaného v rokoch 1784 - 1785. "Je po ňom pomenovaná miestna základná škola a v jednom z parkov je umiestnená jeho busta. Máme už odkúpený rodný dom, na ktorom sme dali minulý rok urobiť strechu. Do dvoch rokov by sme v ňom chceli zriadiť pamätnú izbu Jozefa Ignáca Bajzu," uviedol Klus.
Súčasťou histórie Predmiera je podľa kronikárky obce Jolany Letríkovej aj dlhoročná štefánikovská tradícia. "Zrodila sa už po správe o tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika a prispeli k nej vojaci 18. pešieho pluku z Hradca Králové, ktorý vykonával hliadkovú a strážnu službu na Považí smerom k Žiline. Vojaci s legionármi a občanmi Predmiera na jar 1919 odstránili mohylu uhorskej kráľovnej Alžbety zvanej Sisi a na jej mieste už dva týždne po Štefánikovej smrti – 19. mája 1919 postavili jeho prvú mohylu na Slovensku. Štefánikovu sochu v životnej veľkosti postavili na jej mieste 19. októbra 1930 a do základov pomníka uložili mramorovú dosku z mohyly. Pomník Štefánika uchránili Predmierčania pred odstránením počas celého minulého storočia," zdôraznila kronikárka obce.
Kultúrny a spoločenský život obce a širokého okolia obohacuje Dychová hudba Predmierčanka, ktorá v roku 2016 oslávila 110. výročie založenia. V roku 1906 si mladí majstri a tovariši nábytkovej továrne Hetzel založili hudobný krúžok, jeho kapelníkom sa stal Ferdinand Pecháček. "V súčasnosti má Predmierčanka 23 stálych členov a sme veľmi hrdí na to, že všetci sú z Predmiera. Má to veľkú výhodu, lebo sa vieme pri rôznych akciách dať rýchlo dokopy. Najčastejšie sú cirkevné akcie, ale zúčastňujeme sa aj na regionálnych festivaloch. Na konci augusta sami usporadúvame festival dychových hudieb, na ktorý pozývame regionálne dychovky, ale vždy aj nejakého hosťa," hovorí súčasný kapelník Peter Bajza, ktorý pred rokom prevzal vedenie dychovky po otcovi Antonovi Bajzovi.
Podľa starostu obce Štefana Klusa bol Predmier poddanským mestečkom, ktoré patrilo považskobystrickému panstvu. "V súčasnosti žije v obci zhruba 1380 obyvateľov. Máme skôr staršiu populáciu, pretože máme problém s výstavbou. Pri rieke Váh je melioračné územie a rekonštrukcia železničnej trate z Bratislavy do Žiliny predelila Predmier na obytnú a priemyselnú časť. V nej kúpila pozemky súkromná firma a veľmi ťažko sa tam bude presadzovať výstavba. V budúcnosti uvažujeme o novom územnom pláne obce, v ktorom sa určite budeme musieť zaoberať touto témou," povedal starosta Predmiera.
Najvýznamnejším rodákom je spisovateľ a katolícky kňaz Jozef Ignác Bajza, autor prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti, vydaného v rokoch 1784 - 1785. "Je po ňom pomenovaná miestna základná škola a v jednom z parkov je umiestnená jeho busta. Máme už odkúpený rodný dom, na ktorom sme dali minulý rok urobiť strechu. Do dvoch rokov by sme v ňom chceli zriadiť pamätnú izbu Jozefa Ignáca Bajzu," uviedol Klus.
Súčasťou histórie Predmiera je podľa kronikárky obce Jolany Letríkovej aj dlhoročná štefánikovská tradícia. "Zrodila sa už po správe o tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika a prispeli k nej vojaci 18. pešieho pluku z Hradca Králové, ktorý vykonával hliadkovú a strážnu službu na Považí smerom k Žiline. Vojaci s legionármi a občanmi Predmiera na jar 1919 odstránili mohylu uhorskej kráľovnej Alžbety zvanej Sisi a na jej mieste už dva týždne po Štefánikovej smrti – 19. mája 1919 postavili jeho prvú mohylu na Slovensku. Štefánikovu sochu v životnej veľkosti postavili na jej mieste 19. októbra 1930 a do základov pomníka uložili mramorovú dosku z mohyly. Pomník Štefánika uchránili Predmierčania pred odstránením počas celého minulého storočia," zdôraznila kronikárka obce.
Kultúrny a spoločenský život obce a širokého okolia obohacuje Dychová hudba Predmierčanka, ktorá v roku 2016 oslávila 110. výročie založenia. V roku 1906 si mladí majstri a tovariši nábytkovej továrne Hetzel založili hudobný krúžok, jeho kapelníkom sa stal Ferdinand Pecháček. "V súčasnosti má Predmierčanka 23 stálych členov a sme veľmi hrdí na to, že všetci sú z Predmiera. Má to veľkú výhodu, lebo sa vieme pri rôznych akciách dať rýchlo dokopy. Najčastejšie sú cirkevné akcie, ale zúčastňujeme sa aj na regionálnych festivaloch. Na konci augusta sami usporadúvame festival dychových hudieb, na ktorý pozývame regionálne dychovky, ale vždy aj nejakého hosťa," hovorí súčasný kapelník Peter Bajza, ktorý pred rokom prevzal vedenie dychovky po otcovi Antonovi Bajzovi.
