Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V meste pod Urpínom nesie meno Štefánika nábrežie pri Hrone a kedysi generála pripomínali i skokanské mostíky nesúce jeho meno.
Autor TASR
Banská Bystrica 16. mája (TASR) - Kedysi malo aj mesto pod Urpínom sochu generála Milana Rastislava Štefánika, osadenú pri malej železničnej stanici. Bolo to počas druhej svetovej vojny. V súčasnosti v Banskej Bystrici túto osobnosť našich moderných dejín, ktorá sa pričinila o vznik prvej Československej republiky, pripomínajú "iba" dve busty. Jedna v starej Sásovej, ktorá patrí medzi ojedinelé, keďže generála zobrazuje bez čapice, typickej pre jeho súdobé zobrazenia, a v Rudlovej.
"V minulosti sa Banskej Bystrici nachádzala veľká socha Štefánika, ktorú v roku 1930 pôvodne odhalili v Komárne. Poskladali sa na ňu vojaci pešieho pluku nesúceho Štefánikovo meno, avšak pre okupáciu v roku 1938 sochu previezli do Banskej Bystrice a osadili na mohutnom podstavci pod kopcom Urpín. Štefánik tam zostal až do skončenia druhej svetovej vojny, keď ho previezli späť do Komárna. Na jeho miesto sa neskôr "postavil" Partizán," uviedol pre TASR mestský poslanec Matúš Molitoris, ktorý sa už dlhší čas snaží, aby si také krajské mesto, akým je Banská Bystrica, docenilo Štefánikovu osobnosť dôstojným pamätníkom či pietnym miestom.
"Vlani v novembri som ako člen klubu Srdcom Bystričania v mestskom zastupiteľstve inicioval prijatie uznesenia so zámerom, aby sme pri príležitosti 100. výročia od tragického úmrtia M. R. Štefánika vypísali verejnú architektonickú súťaž na stvárnenie jeho pamätníka. Banská Bystrica by tak nadviazala na tradíciu z minulosti, no najmä by si dôstojne pripomenula veľkú postavu slovenských demokratických dejín. Poslanci uznesenie väčšinou hlasov schválili, no primátor ho nepodpísal. Chceme s vedením mesta konštruktívne rokovať, nájsť spoločnú reč a v krátkom čase vytvoriť podmienky pre vypísanie súťaže na realizáciu tejto myšlienky," zdôraznil Molitoris.
Ako dodal, za nepodpísaním uznesenia boli údajne finančné dôvody, mestský rozpočet s tým nepočítal.
Nemusíme stavať veľké sochy alebo rozširovať zástup mlčiacich búst, tvrdí Molitoris. "Stačí vytvoriť priestor, kde by sme vedeli spoznať osobnosť Štefánika a nenúteným spôsobom nájsť inšpiráciu, oddych a silu pre to, aby sme nehľadali nemožnosti, ale spôsoby ako veci riešiť, presne v duchu jeho výroku: Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností."
V meste pod Urpínom nesie meno Štefánika nábrežie pri Hrone a kedysi generála pripomínali i skokanské mostíky nesúce jeho meno.
Molitoris vidí priestor, ktorý by vzdával úctu Štefánikovi a bol pietnym miestom, aký by si jeho životný príbeh a odkaz zaslúžili, na Námestí slobody, čo by bolo viac ako symbolické. Starší Banskobystričania ho majú v pamäti s dominantnou sochou Lenina a takpovediac vynútenou slobodou. Leninovu sochu po roku 1989 mesto demontovalo a zostal iba podstavec.
"V minulosti sa Banskej Bystrici nachádzala veľká socha Štefánika, ktorú v roku 1930 pôvodne odhalili v Komárne. Poskladali sa na ňu vojaci pešieho pluku nesúceho Štefánikovo meno, avšak pre okupáciu v roku 1938 sochu previezli do Banskej Bystrice a osadili na mohutnom podstavci pod kopcom Urpín. Štefánik tam zostal až do skončenia druhej svetovej vojny, keď ho previezli späť do Komárna. Na jeho miesto sa neskôr "postavil" Partizán," uviedol pre TASR mestský poslanec Matúš Molitoris, ktorý sa už dlhší čas snaží, aby si také krajské mesto, akým je Banská Bystrica, docenilo Štefánikovu osobnosť dôstojným pamätníkom či pietnym miestom.
"Vlani v novembri som ako člen klubu Srdcom Bystričania v mestskom zastupiteľstve inicioval prijatie uznesenia so zámerom, aby sme pri príležitosti 100. výročia od tragického úmrtia M. R. Štefánika vypísali verejnú architektonickú súťaž na stvárnenie jeho pamätníka. Banská Bystrica by tak nadviazala na tradíciu z minulosti, no najmä by si dôstojne pripomenula veľkú postavu slovenských demokratických dejín. Poslanci uznesenie väčšinou hlasov schválili, no primátor ho nepodpísal. Chceme s vedením mesta konštruktívne rokovať, nájsť spoločnú reč a v krátkom čase vytvoriť podmienky pre vypísanie súťaže na realizáciu tejto myšlienky," zdôraznil Molitoris.
Ako dodal, za nepodpísaním uznesenia boli údajne finančné dôvody, mestský rozpočet s tým nepočítal.
Nemusíme stavať veľké sochy alebo rozširovať zástup mlčiacich búst, tvrdí Molitoris. "Stačí vytvoriť priestor, kde by sme vedeli spoznať osobnosť Štefánika a nenúteným spôsobom nájsť inšpiráciu, oddych a silu pre to, aby sme nehľadali nemožnosti, ale spôsoby ako veci riešiť, presne v duchu jeho výroku: Pre ľudí pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností."
V meste pod Urpínom nesie meno Štefánika nábrežie pri Hrone a kedysi generála pripomínali i skokanské mostíky nesúce jeho meno.
Molitoris vidí priestor, ktorý by vzdával úctu Štefánikovi a bol pietnym miestom, aký by si jeho životný príbeh a odkaz zaslúžili, na Námestí slobody, čo by bolo viac ako symbolické. Starší Banskobystričania ho majú v pamäti s dominantnou sochou Lenina a takpovediac vynútenou slobodou. Leninovu sochu po roku 1989 mesto demontovalo a zostal iba podstavec.
