Bratislava 2. júna (Teraz.sk) – Slovenský útočník Tomáš Záborský patrí k najlepším hokejistom spod Tatier za posledné roky, a tak je len na škodu veci, že na jeseň 2014 ukončil reprezentačnú kariéru. O tom, či sa po rokoch nehodlá toto rozhodnutie prehodnotiť, čo hovorí na hru Slovákov na nedávnych MS v Dánsku, ktorí hráči mu v súčasnom národnom tíme SR chýbajú, ale aj o troch neúspešných finálových sériách za sebou, ktoré absolvoval v uplynulých sezónach na severe Európy, sme sa s ním porozprávali v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Nateraz posledným vrcholným podujatím na reprezentačnej úrovni, ktoré trenčiansky odchovanec absolvoval, bola v roku 2014 olympiáda v Soči. Bezprostredne po nej ešte Záborský koniec v národnom tíme síce neohlásil, no stalo sa tak na prelome októbra a novembra toho istého roku. Čo ho k tomu viedlo? „Ono sa to všetko nabaľovalo dlhý čas. Ja som vždy, zrejme aj naivne veril, že nejaká spravodlivosť existuje, že hráč, ktorý ukáže svoje kvality a má vydarené obdobie, tak by mal mať miesto v zostave. Bohužiaľ, nie vždy to tak funguje. Niekedy sa uprednostnili starší hráči so slabšou formou, alebo, ako sa stalo v roku 2011, bol u nás svetový šampionát, a tak na ňom ,museli´ štartovať všetky hviezdy... Ja som sa niekedy v tom čase neraz nezmestil do reprezentácie, hoci som mal za sebou veľmi vydarené prípravy i sezóny na klubovej úrovni. Už vtedy som si povedal, že kašlem na to. Následne však prišiel nový tréner i generálny manažér, ktorí ma prehovorili na návrat. Ale aby som to skrátil, celý problém bol v tom, že vedenie reprezentácie nedokázalo podržať hráčov, neakceptovalo vyjadrenia klubov, ktoré boli mojimi zamestnávateľmi a priznávam, že najmä kvôli tomu som sa viackrát musel vyhovoriť na nejaké zranenie. Lenže pokiaľ som chcel stále hrať v top kluboch, nemal som na výber. Aj preto som si jedného dňa povedal, že už takéto veci dokola riešiť nemienim a rozhodol som sa v reprezentácii skončiť,“ vysvetlil na úvod Tomáš Záborský.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S TOMÁŠOM ZÁBORSKÝM:



Záborského absencia v reprezentácii trvá už viac než štyri roky, pričom o jeho služby mal záujem každý kouč, ktorý počas tohto obdobia stál na lavičke národného tímu. Je reálne, že by sa šikovný krídelník vrátil do národného tímu za terajšej éry kanadského trénera Craigha Ramsayho? „V súčasnosti mám z reprezentácie už iný pocit. Post generálneho manažéra zastáva Miro Šatan, s ktorým keď telefonujem, tak je to už vyššia úroveň. Sám dlhé roky hral hokej, rozumie sa mu a naše rozhovory prebiehajú v úplne inom duchu. Miro sa snažil nájsť riešenia, ako všetkému pomôcť. Rozprávali sme sa spolu už v novembri pred olympiádou, no v tom čase mala manželka termín pôrodu a veci okolo neho by neboli v prípade môjho štartu na ZOH v Pjongčangu zaistené. Pred svetovým šampionátom v Dánsku sme spolu komunikovali znovu, no pre zranenie kolena som aj ten musel oželieť. To, že sa v budúcnosti opäť objavím v reprezentácii, je teda teoreticky reálne,“ pokračoval 28-násobný slovenský reprezentant.

Jedným z lákadiel návratu do reprezentácie by mohol byť pre Zabora, ako znie Tomášova dlhoročná prezývka, aj to, že sa budúcoročné MS budú konať na Slovensku. „Môže byť, ale reprezentácia bola vo všeobecnosti pre mňa lákadlom vždy. Chce ma tam vidieť rodina, moji známi, kamaráti, no žiaľ ešte donedávna to v národnom tíme fungovalo tak, ako som už spomínal, a tým pádom som to neriešil. Teraz to urobil Miro Šatan pre mňa veľmi náročné,“ netají Záborský.

Chýbal mu Miklík

Na nedávnom svetovom šampionáte sa slovenským hokejistom nepodarilo po piatykrát v rade postúpiť do štvrťfinále, v Dánsku obsadili konečnú 9. priečku. Ich hra však mala hlavu a pätu a celkovo spĺňala prísnejšie parametre ako v nedávnej minulosti. Potešilo aj to, že viacero hráčov sa ukázalo vo vynikajúcom svetle, no Záborskému v našom tíme predsa len niekto chýbal. „Jednoznačne Michel Miklík, pravák na presilovku, ktorý má veľmi dobrú strelu a do súčasnej reprezentácie určite patrí. Tréner sa síce na jeho adresu vyjadril, že nebráni až tak dobre, no všetci sme videli, že presilovky boli Achilovou pätou nášho mužstva, a práve počas nich by bol Michel na ľade veľmi užitočný. Čo sa týka celkovej skladby nášho tímu, nebola zlá, chalani bojovali, hrali na to, na čo mali a navyše brankári zachytali famózne. Či už Čiliak alebo Rybár, v každom zápase nám dali šancu na víťazstvo. Vo všeobecnosti treba šampionát v Dánsku z pohľadu nášho vystúpenia hodnotiť pozitívne.“



Záborský obliekal počas seniorskej kariéry dresy viacerých klubov, pričom v každom z nich dal o sebe vedieť výrazným spôsobom. Po individuálnej stránke sa mu najviac darilo v sezóne 2011/12 za Ässät Pori, keď sa stal najlepším strelcom najvyššej fínskej súťaže. Z pohľadu kolektívnych úspechov boli preňho najlepšie uplynulé tri ročníky, keďže na ich konci si zahral finále. Najskôr vo Fínsku za IFK Helsinki, potom vo Švédsku za Brynäs IF a naposledy pred pár týždňami opäť v krajine tisícich jazier vo farbách Tappary Tampere. V každom z nich však ťahali so spoluhráčmi za kratší koniec, a tak na majstrovský titul stále čaká. „Ešte nebolo leto, ako toto, počas ktorého veľmi intenzívne sledujem, ako nakupujú hráčov konkurenčné kluby a ako nakupujeme my. Zatiaľ to vyzerá tak, že opäť budeme s Tapparou v prvej štvorke a zasa to bude o semifinále a finále. Myslím si, že sme urobili dobré zmeny, dotiahli sme pár skúsených hráčov, a preto dúfam, že najbližšia sezóna bude tá, na konci ktorej by som sa po troch strieborných medailách za sebou mohol konečne tešiť aj zo zlata. Ak by sa tak stalo, tak budem potom asi týždeň niekde stratený,“ uzavrel s úsmevom Tomáš Záborský.