Zürich 24. februára (TASR) - Nie je isté, či Západ schváli dodanie moderných stíhačiek na Ukrajinu. Niekoľko mesiacov síce západné krajiny odmietali aj poskytnutie tankov, tie nakoniec Kyjevu prisľúbili. Medzi týmito zbraňami je však zásadný rozdiel, na základe ktorého by hrozilo riziko eskalácie konfliktu. Pre TASR to povedal Niklas Masuhr, bezpečnostný analytik zo Spolkovej technickej vysokej školy vo švajčiarskom Zürichu.

Ukrajina v súčasnosti naďalej čelí na svojom východe útokom ruských inváznych jednotiek. Pri obrane vlastných území a následnej protiofenzíve sa spolieha na pokračujúcu vojenskú pomoc Západu.

Kyjev v uplynulých týždňoch zvýšil úsilie o získanie stíhačiek od západných spojencov. Žiada ich krátko po tom, ako USA, Nemecko a ďalšie európske krajiny oznámili, že Ukrajine dodajú moderné tanky.

Masuhr v tejto súvislosti upozornil na zvýšené riziko eskalácie konfliktu, keďže stíhačky by mohla ukrajinská armáda použiť na podnikanie útokov na ruskom území. Rovnaké riziko existuje aj v prípade taktických balistických striel ATACMS dlhého doletu, ktoré dokážu zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 300 kilometrov a USA ich Ukrajine dlhodobo odmietajú poskytnúť, dodal.

"Myslím, že toto je dôležitý rozdiel oproti bojovým tankom. Nemyslím si preto, že je nevyhnutné, aby boli stíhačky dodané na Ukrajinu preto, že aj dodanie tankov Leopard 2 Západ dlhú dobu odmietal," povedal analytik. Ukrajinské vzdušné sily však v strednodobom až dlhodobom horizonte určite budú musieť byť preskupené, takže výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu západných lietadiel môže mať zmysel, poznamenal.

Ruská armáda vpadla na susednú Ukrajinu na rozkaz prezidenta Vladimira Putina vlani 24. februára s cieľom "demilitarizovať a denacifikovať" Ukrajinu. Boje na ukrajinskom území prebiehajú nepretržite už takmer rok.

Pierre Razoux, riaditeľ francúzskeho think-tanku FMES, tvrdí, že vojna na Ukrajine zanechá Rusko i Európu oslabené a opotrebované, píše sa na webovej stránke projektu tlačových agentúr europeannewsroom.com. "Ako dvaja veľkí víťazi z tejto situácie vzídu Čína a USA," dodal.

Na možnú dominanciu USA a Číny vo svete v nasledujúcich rokoch upozornil v rozhovore pre TASR aj profesor medzinárodných vzťahov z Univerzity v Innsbrucku Gerhard Mangott. Rusko podľa jeho slov už takmer 30 rokov sníva o multipolárnom svete, no do takého bodu sme sa zatiaľ nedostali a nie je zaručené, že sa do neho dostaneme. "Je pravdepodobnejšie, že v medzinárodnom systéme budeme mať nový bipolárny poriadok, mocenské súperenie medzi Čínou a USA," uzavrel profesor.