Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytik poradenskej spoločnosti JPX Ján Pišta upozornil, že minulý rok dodal Gazprom do Európy a Turecka asi 177 miliárd kubických metrov (m3) plynu.
Autor TASR
Bratislava 26. februára (TASR) – Závislosť Európy a Ruska od dodávok zemného plynu je obojstranná, a je preto nepravdepodobné, že by ruský prezident Vladimir Putin dal pokyn na zastavenie dodávok do Európy. Zároveň EÚ v súčasnosti nemá technické možnosti ruský plyn nahradiť dovozom z iných krajín. Hrozba možných obmedzení dodávok energetických nosičov však Európu donúti hľadať alternatívne riešenia, upozornili analytici.
"Úplné prerušenie dodávok plynu a ropy z Ruska do EÚ považujem za veľmi málo pravdepodobné z viacerých dôvodov," uviedol pre TASR odborník na energetiku Karel Hirman. Takýto krok by tvrdo zasiahol predovšetkým samotné Rusko, celú jeho ekonomiku, štátny rozpočet a v neposlednom rade samotné ruské ropné spoločnosti a Gazprom. V konečnom dôsledku by podľa Hirmana dokonca mohol nezvratne poškodiť ťažobnú technológiu na samotných ložiskách.
Presmerovanie dodávok plynu z EÚ iným zákazníkom nie je možné pre vybudovanú infraštruktúru plynovodov. Tie zo západnej Sibíri a polostrova Jamal smerujú do Európy. Jedine nový plynovod Sila Sibíri dopravuje plyn z nových ložísk, ktoré však ležia ďaleko vo východnej Sibíri, do Číny. "Avšak pre porovnanie. Do Číny sú dodávky týmto potrubím na úrovni dodávok, ktoré Gazprom dodáva do Česka. Skrátka až 70 % z celkových príjmov z exportu plynu majú Rusi práve od nás, od zákazníkov z EÚ," upozornil Hirman.
Európa však v súčasnosti alternatívu na úplné nahradenie ruského plynu nemá. Analytik poradenskej spoločnosti JPX Ján Pišta upozornil, že minulý rok dodal Gazprom do Európy a Turecka asi 177 miliárd kubických metrov (m3) plynu. Zvýšením výroby elektriny by mohla EÚ nahradiť približne 50 miliárd m3 zemného plynu a 30 miliárd m3 plynu je možné dosiahnuť zvýšením potrubných dodávok z Nórska a Alžírska a zvýšením ťažby v holandskom Groningene.
Z chýbajúcich 97 miliárd m3 by sa podľa Pištu dalo teoreticky nahradiť približne 70 miliárd dovozom skvapalneného plynu. Ten by však musela Európa získať na úkor ázijských odberateľov. "V súčasnosti sa teda Európa bez ruského plynu nezaobíde. Aktuálna situácia však určite povedie k hľadaniu ciest a spôsobov, ako sa tejto závislosti od ruského plynu zbaviť. To je pre Putina a pre Rusko zlá správa," uviedol Pišta pre portál slovgaz.sk.
Hirman dodal, že tak, ako Putin svojim agresívnym chovaním urýchlil sformovanie Ukrajincov ako politického národa, je aj katalyzátorom procesov zásadných zmien na energetickom trhu EÚ. "Aktuálnou absolútnou prioritou je určite zníženie závislosti od Putina a jeho rozmarov a vydierania. Ale to, čo Putin robí, automaticky vyvoláva tlak na ropu a hlavne plyn, a ich dominantná éra sa nezvratne končí," očakáva Hirman. Problémy s dodávkami energií donútia EÚ investovať ešte viac do inovatívnych riešení, ktoré umožnia zníženie závislosti na dovážaných palivách.
"Úplné prerušenie dodávok plynu a ropy z Ruska do EÚ považujem za veľmi málo pravdepodobné z viacerých dôvodov," uviedol pre TASR odborník na energetiku Karel Hirman. Takýto krok by tvrdo zasiahol predovšetkým samotné Rusko, celú jeho ekonomiku, štátny rozpočet a v neposlednom rade samotné ruské ropné spoločnosti a Gazprom. V konečnom dôsledku by podľa Hirmana dokonca mohol nezvratne poškodiť ťažobnú technológiu na samotných ložiskách.
Presmerovanie dodávok plynu z EÚ iným zákazníkom nie je možné pre vybudovanú infraštruktúru plynovodov. Tie zo západnej Sibíri a polostrova Jamal smerujú do Európy. Jedine nový plynovod Sila Sibíri dopravuje plyn z nových ložísk, ktoré však ležia ďaleko vo východnej Sibíri, do Číny. "Avšak pre porovnanie. Do Číny sú dodávky týmto potrubím na úrovni dodávok, ktoré Gazprom dodáva do Česka. Skrátka až 70 % z celkových príjmov z exportu plynu majú Rusi práve od nás, od zákazníkov z EÚ," upozornil Hirman.
Európa však v súčasnosti alternatívu na úplné nahradenie ruského plynu nemá. Analytik poradenskej spoločnosti JPX Ján Pišta upozornil, že minulý rok dodal Gazprom do Európy a Turecka asi 177 miliárd kubických metrov (m3) plynu. Zvýšením výroby elektriny by mohla EÚ nahradiť približne 50 miliárd m3 zemného plynu a 30 miliárd m3 plynu je možné dosiahnuť zvýšením potrubných dodávok z Nórska a Alžírska a zvýšením ťažby v holandskom Groningene.
Z chýbajúcich 97 miliárd m3 by sa podľa Pištu dalo teoreticky nahradiť približne 70 miliárd dovozom skvapalneného plynu. Ten by však musela Európa získať na úkor ázijských odberateľov. "V súčasnosti sa teda Európa bez ruského plynu nezaobíde. Aktuálna situácia však určite povedie k hľadaniu ciest a spôsobov, ako sa tejto závislosti od ruského plynu zbaviť. To je pre Putina a pre Rusko zlá správa," uviedol Pišta pre portál slovgaz.sk.
Hirman dodal, že tak, ako Putin svojim agresívnym chovaním urýchlil sformovanie Ukrajincov ako politického národa, je aj katalyzátorom procesov zásadných zmien na energetickom trhu EÚ. "Aktuálnou absolútnou prioritou je určite zníženie závislosti od Putina a jeho rozmarov a vydierania. Ale to, čo Putin robí, automaticky vyvoláva tlak na ropu a hlavne plyn, a ich dominantná éra sa nezvratne končí," očakáva Hirman. Problémy s dodávkami energií donútia EÚ investovať ešte viac do inovatívnych riešení, ktoré umožnia zníženie závislosti na dovážaných palivách.
