Bratislava 24. februára (TASR) - Podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na energetickom mixe Slovenska v posledných rokoch rastie iba veľmi mierne, no aktuálne pomerne nízke ceny energií na burzách záujem investorov nezvyšujú. Problémom sú aj vysoké úrokové sadzby, ktoré investície predražujú, zhodli sa viacerí analytici. Elektrina s dodávkou na budúci rok sa v tomto týždni na pražskej burze PXE predávala za menej ako 75 eur za megawatthodinu (MWh), pričom ešte pred rokom bola jej cena viac ako dvojnásobná.

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z OZE v jednotlivých ekonomikách EÚ. V prípade Slovenska sa podiel zvýšil iba minimálne na 17,5 % a štyri roky stagnuje okolo úrovne 17 %. "Vyspelým krajinám sa tak vo využívaní OZE pozeráme na chrbát," upozornila analytička WOOD & Company Eva Sadovská.

Riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba očakáva, že pokiaľ sa ceny energií nezvýšia, negatívne to ovplyvní najmä zámery výstavby nových komerčných zdrojov fotovoltiky, ktoré dodávajú elektrinu priamo do siete. "Aktuálne ceny elektriny sú pritom stále zaujímavé pre veterné elektrárne a pravdepodobne neznížia atraktivitu výstavby malých alebo lokálnych fotovoltických zdrojov realizovaných domácnosťami, firmami alebo energetickými komunitami," uviedol Karaba. Pre ostatné druhy OZE ako je biomasa, bioplyn, malé vodné elektrárne a geotermálne elektrárne sú takéto ceny elektriny prakticky nerentabilné a ich výstavba bude podľa Karabu vyžadovať výraznú investičnú alebo v niektorých prípadoch aj prevádzkovú podporu.

Nízke ceny elektrickej energie nie sú priaznivé pre budovanie nových kapacít ani podľa analytika finančných trhov XTB Mareka Nemkyho. "Nie je to však spôsobené len nižšími cenami energií, ale aj vyššími úrokovými sadzbami, ktoré predražujú financovanie projektov," upozornil Nemky. Cena peňazí je v podobe úrokových sadzieb v súčasnosti na rekordných úrovniach. Analytik očakáva, že v druhej polovici roka by mala postupne prichádzať centrálna banka so znižovaním úrokových sadzieb, čím by mohla naštartovať taktiež investície do projektov OZE.

Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida dodal, že i keď návratnosť budovania OZE sa znižuje s klesajúcimi trhovými cenami energie a investíciám do OZE neprospievajú ani vysoké úrokové sadzby, k zvyšovaniu záujmu o OZE povedú prísnejšie klimatické ciele či podporné európske programy. "Bez ohľadu na to, ako sa budú vyvíjať ceny energie, je vhodné zjednodušiť legislatívne pravidlá pre pripájanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie či povoľovanie OZE," upozornil analytik.

Slovensko sa podielom OZE na celkovej výrobe energie radí na koniec druhej desiatky v EÚ hneď za Českom s 18,2 % a Talianskom s 19 % OZE v energetickom mixe. Prvé priečky obsadilo Švédsko so 66 % nasledované Fínskom so 47,9 % a Lotyšskom so 43,3 % OZE.

Podľa Sadovskej nie je pri realizácii projektov zameraných na OZE ani tak problémom nedostatok finančných zdrojov, ale systémové bariéry. Preto odborníci v tejto oblasti apelujú na potrebu odstrániť bariéry rozvoja a zrýchliť zapájanie nových obnoviteľných zdrojov. Tomu by mali podľa analytičky pomôcť predovšetkým zjednodušenie a zefektívnenie povoľovacích konaní, úprava zastaranej legislatívy, funkčné podporné mechanizmy a programové výzvy či implementácia ďalších nástrojov na podporu OZE, ktoré pripravila pre členské krajiny EÚ. "Avšak Slovensku chýba pri ich aplikácii pružnosť. Aj v dôsledku toho rozvoj OZE u nás stagnuje," dodala Sadovská.