
Hlavnou hrdinkou príbehu, ktorý je kombináciou skutočného osudu, autentických detských hrdinov a nápaditého fiktívneho sveta, je Ema Černá.
Dodáva, že hoci vo filme nie je ani jedna realistická scéna, intenzívny pocit reality diváka ani na chvíľu neopustí. "Nič nie je skutočné, a predsa všetko čo vidíte na plátne, skutočné je. Príbeh, postavy i jazvy. Všetko je autentické," poznamenáva distribučná spoločnosť k snímke, v ktorej deti hrajú skutočné postavy opustených detí a keďže samy väčšinou pochádzajú z detských domovov, príbehy postáv dotvárajú vlastnými osudmi.
Hlavnou hrdinkou príbehu, ktorý je kombináciou skutočného osudu, autentických detských hrdinov a nápaditého fiktívneho sveta, je Ema Černá. Amerikánka je tiež dievča, ktoré Tauš stretol v 90. rokoch, keď sám žil na ulici ako bezdomovec. "Boli sme súčasťou prvej generácie obetí slobody. Ľuďmi bez domova boli v tom čase najmä tisíce detí, ktoré vyrastali samy, bez rodičov, v socialistických detských domovoch," prezradil režisér, ktorý mohol aj slovenských divákov osloviť snímkou Klauni v hlavnej úlohe s Oldřichom Kaiserom a Jiřím Lábusom.
Vo filmovej Amerikánke po viac ako 25 rokoch oživuje staré spomienky. Dospelá žena sa ponára do spletitého labyrintu pamäti a pomaly skladá svoj vlastný príbeh opusteného dievčaťa, ktoré vyzbrojené fotografiou otca žijúceho v Amerike a nezlomnou nádejou, že ho raz bude nasledovať, prekonáva všetko, čo jej život pripraví.
Hlavnú hrdinku stvárňujú tri herečky - Klára Kitto, Julie Šoucová a Pavla Beretová, ktoré mali v čase nakrúcania deväť, 17 a 38 rokov. Klára a Julie stáli pred kamerou po prvýkrát. Úlohu matky Amerikánky vo filme zobrazila Lucie Žáčková. "Bol to kus života, v ktorom som sa dostávala medzi ľudí a emócie, zo svojich zabehnutých koľají a únikov do samoty. Pridajte sa k nám a nechajte sa unášať. Venovali sme tomu viac času ako akémukoľvek inému filmu, aj pri scenári, réžii či vedení detí," priznala Žáčková.
Scénograf Jan Kadlec vytvoril kostýmy a výpravu filmu so silnou dávkou extravagancie. "Amerikánka mi pomohla spojiť dva zdanlivo odlišné svety. Vrátila mi vo mne opustený svet výtvarného umenia a vniesla svetlo do pomaly sa vyprázdňujúceho sveta audiovízie. Ale hlavne mi pomohla sformulovať otázku, čo to vlastne znamená vyjadriť vizuálnu podobu reality," dodal Kadlec.