Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dominik Jursa patrí medzi mladú generáciu dokumentaristov. Zaujímajú ho témy aktivizmu, občianskej spoločnosti či ekológie.
Autor TASR
Bratislava 28. apríla (TASR) - Dokumentarista Dominik Jursa vo filme Zlatá zem niekoľko rokov mapoval spor medzi americkou ropnou spoločnosťou a miestnymi obyvateľmi na severovýchode Slovenska. Film sa svojej kinopremiéry z dôvodu karanténnych opatrení nedočkal. Hoci s nádejou čaká na svoje uvedenie na jeseň, tvorcovia sa rozhodli pripomenúť naliehavosť environmentálnej otázky jeho online predpremiérou na DAFilms.sk. TASR o tom informovala Alexandra Gojdičová, PR manažérka streamovacej služby, ktorá kinoverziu filmu uvedie v piatok 1. mája v rámci programového špeciálu Deň Zeme: Príroda a my.
"Dočasné online uvedenie tak predbehne klasickú kinodistribúciu - stane sa tak prvýkrát v histórii slovenského filmu. Príležitosťou k takémuto experimentu je práve nedávne pripomenutie Dňa Zeme a všetkých tém, ktoré sa z dôvodu mediálneho pretlaku okolo ochorenia COVID-19 nemohli dostať do popredia. No sú možno ešte naliehavejšie a fatálnejšie ako súčasná hrozba nákazy," hovorí Gojdičová.
Dominik Jursa patrí medzi mladú generáciu dokumentaristov. Zaujímajú ho témy aktivizmu, občianskej spoločnosti či ekológie. Príbeh o skupine obyvateľov z malých východoslovenských obcí je tradičný v opakujúcom sa slovenskom prístupe k veciam verejným – o nás bez nás. A tak sa ľudia, ktorých sa ťažba ropy na ich území bezprostredne dotýka, dozvedajú o povolení ťažby ako poslední. Výnimočnosť tohto prípadu je v jeho šťastnom konci a skúsenosti, ktoré vo filme formuluje Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK: "Ja si myslím, že je dobré sa sústrediť na svoju komunitu, na svoje okolie, a to know-how len odovzdávať (…), takto sa dá zachrániť svet, že každý sa bude starať o svoj malý svetík." Príbeh usadlíkov so svojskou postavou prisťahovalca z mesta, Rolanda Nogu, tak dáva nádej ďalším malým, zdanlivo bezmocným komunitám.
"V týchto ťažkých časoch potrebujeme vidieť aj príbehy s dobrým koncom. Dobrým ako pre koho, samozrejme, ale každopádne ten film ukazuje, že snaha sa vypláca, a to je univerzálna motivačná sila," pozýva Jursa k sledovaniu svojho filmu, ktorého skrátenú televíznu verziu mohli nedávno vidieť diváci RTVS. Dlhšia kinoverzia má byť uvedená s veľkou pravdepodobnosťou na jeseň, dovtedy sa na krátku dobu objaví vo virtuálnom priestore.
"Dočasné online uvedenie tak predbehne klasickú kinodistribúciu - stane sa tak prvýkrát v histórii slovenského filmu. Príležitosťou k takémuto experimentu je práve nedávne pripomenutie Dňa Zeme a všetkých tém, ktoré sa z dôvodu mediálneho pretlaku okolo ochorenia COVID-19 nemohli dostať do popredia. No sú možno ešte naliehavejšie a fatálnejšie ako súčasná hrozba nákazy," hovorí Gojdičová.
Dominik Jursa patrí medzi mladú generáciu dokumentaristov. Zaujímajú ho témy aktivizmu, občianskej spoločnosti či ekológie. Príbeh o skupine obyvateľov z malých východoslovenských obcí je tradičný v opakujúcom sa slovenskom prístupe k veciam verejným – o nás bez nás. A tak sa ľudia, ktorých sa ťažba ropy na ich území bezprostredne dotýka, dozvedajú o povolení ťažby ako poslední. Výnimočnosť tohto prípadu je v jeho šťastnom konci a skúsenosti, ktoré vo filme formuluje Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK: "Ja si myslím, že je dobré sa sústrediť na svoju komunitu, na svoje okolie, a to know-how len odovzdávať (…), takto sa dá zachrániť svet, že každý sa bude starať o svoj malý svetík." Príbeh usadlíkov so svojskou postavou prisťahovalca z mesta, Rolanda Nogu, tak dáva nádej ďalším malým, zdanlivo bezmocným komunitám.
"V týchto ťažkých časoch potrebujeme vidieť aj príbehy s dobrým koncom. Dobrým ako pre koho, samozrejme, ale každopádne ten film ukazuje, že snaha sa vypláca, a to je univerzálna motivačná sila," pozýva Jursa k sledovaniu svojho filmu, ktorého skrátenú televíznu verziu mohli nedávno vidieť diváci RTVS. Dlhšia kinoverzia má byť uvedená s veľkou pravdepodobnosťou na jeseň, dovtedy sa na krátku dobu objaví vo virtuálnom priestore.
