Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci v projekte dokázali, že na aplikáciu etických mechanizmov do organizačnej kultúry v našom podnikateľskom prostredí pozitívne vplývajú veľkosť organizácie či ekonomická prosperita organizácie.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) - Hlavnou črtou podnikateľského prostredia z hľadiska stavu etiky v podnikaní na Slovensku je nedôvera. Vyplýva to z výsledkov projektu Rozvoj podnikateľskej etiky v slovenskom podnikateľskom prostredí. Ten sa realizoval na Fakulte managementu Univerzity Komenského (FM UK) v Bratislave v rokoch 2017 – 2021, informovala Anna Remišová z FM UK.
To, že nedôvera je vážny problém v slovenskom podnikateľskom prostredí, dokazuje poradie najčastejšie sa vyskytujúcich porušení etiky. „Z 26 skúmaných neetických praktík, ktoré sa reálne vyskytujú v podnikateľskom prostredí, je na prvom mieste neplatičstvo, s ktorým má skúsenosti 72 % respondentov a na treťom mieste nedodržiavanie zmlúv s výskytom u 65 % respondentov. Obe neetické praktiky sú založené na porušovaní etických princípov čestnosti a zodpovednosti,“ zdôraznila Remišová.
S nimi sú späté aj neetické praktiky, ktoré sa umiestnili na druhom mieste – zneužívanie postavenia veľkých podnikov voči malým, ktoré uviedlo 69 % respondentov a zneužívanie silného postavenia na trhu, kartelové dohody na štvrtom mieste (52 %). Tieto praktiky majú diskriminačný charakter.
Vedci v projekte dokázali, že na aplikáciu etických mechanizmov do organizačnej kultúry v našom podnikateľskom prostredí pozitívne vplývajú veľkosť organizácie, ekonomická prosperita organizácie a členstvo organizácie v profesijnom, zamestnávateľskom alebo podnikateľskom združení.
„Výsledky ukazujú, že čím je väčšia organizácia, tým je vyššia pravdepodobnosť, že podnik bude mať zavedené jednotlivé etické mechanizmy,“ priblížila Remišová. Napríklad, etický kódex má zavedených 66,67 % veľkých podnikov, 37,41 % stredných podnikov, 22,52 % malých podnikov a 18,55 % mikropodnikov. Veľké podniky sú zároveň vystavené menšiemu počtu neetických praktík ako stredné a malé podniky či mikropodniky.
Pozitívny vplyv na zavádzanie etiky do organizačnej kultúry má podľa výsledkov projektu ekonomická prosperita podniku či členstvo v profesijnej, zamestnávateľskej alebo podnikateľskej asociácii alebo združení. „Výskum jednoznačne potvrdil, že členstvo v takýchto organizáciách podporuje rozvoj etiky v organizácii – všetky skúmané zavedené etické prvky dosiahli väčšiu mieru aplikovania v organizáciách, ktoré sú členmi nejakého združenia, v porovnaní s tými, ktoré nie sú ich členmi,“ dodala Remišová.
To, že nedôvera je vážny problém v slovenskom podnikateľskom prostredí, dokazuje poradie najčastejšie sa vyskytujúcich porušení etiky. „Z 26 skúmaných neetických praktík, ktoré sa reálne vyskytujú v podnikateľskom prostredí, je na prvom mieste neplatičstvo, s ktorým má skúsenosti 72 % respondentov a na treťom mieste nedodržiavanie zmlúv s výskytom u 65 % respondentov. Obe neetické praktiky sú založené na porušovaní etických princípov čestnosti a zodpovednosti,“ zdôraznila Remišová.
S nimi sú späté aj neetické praktiky, ktoré sa umiestnili na druhom mieste – zneužívanie postavenia veľkých podnikov voči malým, ktoré uviedlo 69 % respondentov a zneužívanie silného postavenia na trhu, kartelové dohody na štvrtom mieste (52 %). Tieto praktiky majú diskriminačný charakter.
Vedci v projekte dokázali, že na aplikáciu etických mechanizmov do organizačnej kultúry v našom podnikateľskom prostredí pozitívne vplývajú veľkosť organizácie, ekonomická prosperita organizácie a členstvo organizácie v profesijnom, zamestnávateľskom alebo podnikateľskom združení.
„Výsledky ukazujú, že čím je väčšia organizácia, tým je vyššia pravdepodobnosť, že podnik bude mať zavedené jednotlivé etické mechanizmy,“ priblížila Remišová. Napríklad, etický kódex má zavedených 66,67 % veľkých podnikov, 37,41 % stredných podnikov, 22,52 % malých podnikov a 18,55 % mikropodnikov. Veľké podniky sú zároveň vystavené menšiemu počtu neetických praktík ako stredné a malé podniky či mikropodniky.
Pozitívny vplyv na zavádzanie etiky do organizačnej kultúry má podľa výsledkov projektu ekonomická prosperita podniku či členstvo v profesijnej, zamestnávateľskej alebo podnikateľskej asociácii alebo združení. „Výskum jednoznačne potvrdil, že členstvo v takýchto organizáciách podporuje rozvoj etiky v organizácii – všetky skúmané zavedené etické prvky dosiahli väčšiu mieru aplikovania v organizáciách, ktoré sú členmi nejakého združenia, v porovnaní s tými, ktoré nie sú ich členmi,“ dodala Remišová.
