Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 13. máj 2025Meniny má Servác
< sekcia

Mierové dohody z Camp Davidu znamenali historický prelom

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Predmetom dohôd bolo predovšetkým ukončenie vojnového stavu medzi Izraelom a Egyptom, ktorý pretrvával od izraelskej vojny za nezávislosť v roku 1948.

Camp David/Bratislava 17. septembra (TASR) - Podpis mierových dohôd medzi Izraelom a Egyptom pred 40 rokmi 17. septembra 1978 znamenal historický prelom v situácii na Blízkom východe.

Predmetom dohôd bolo predovšetkým ukončenie vojnového stavu medzi Izraelom a Egyptom, ktorý pretrvával od izraelskej vojny za nezávislosť v roku 1948, a tiež stiahnutie izraelskej armády zo Sinajského poloostrova, ktorý Izrael zabral počas 6-dňovej vojny v roku 1967. Obrat priniesla iniciatíva egyptského prezidenta Anvara Sadata, ktorý navštívil Izrael už v novembri roku 1977. Rozhodol sa ignorovať postoj Ligy arabských štátov, ktoré odmietali rokovať aj oficiálne uznať izraelský štát.

Rozhovory napokon vyústili do rokovaní izraelských a egyptských predstaviteľov v letnom sídle amerických prezidentov Camp David v štáte Maryland. Stretnutie sprostredkoval prezident USA Jimmy Carter.

Egyptský prezident Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin podpísali 17. septembra 1978 v Camp Davide dve zmluvy, ktoré mali podporiť mierový proces na Blízkom východe. Dohody podpísal aj vtedajší americký prezident Carter ako "hlavný svedok" a sprostredkovateľ mierových rozhovorov. Na rokovaní sa zúčastnili aj poradcovia prezidenta USA Zbigniew Brzezinski a Henry Kissinger.

Dohody boli pripravené počas predošlých rokovaní zúčastnených strán a obsahovali dve zmluvy: Rámcovú zmluvu o uzavretí mierovej zmluvy medzi Egyptom a Izraelom a druhou bola Rámcová zmluva pre mier na Blízkom východe.

Prvá zmluva predpokladala uzavretie mierovej dohody medzi Egyptom a Izraelom do troch mesiacov. Izrael mal dovtedy začať so sťahovaním svojich vojsk zo Sinajského polostrova, ktoré sa malo ukončiť do troch rokov. Zmluva ustanovila diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami. Egypt a Izrael otvorili hranice, vybudovali komunikačné spojenie, otvorili ambasády a vymenili si veľvyslancov.

S mierovou zmluvou však neboli uzrozumené arabské ropné krajiny a pozastavili Egyptu členstvo v Lige arabských štátov (LAŠ). Mier nevyhovoval ani islamským radikálnym skupinám. Táto dohoda takisto zvýšila ekonomický a vojenský vplyv USA u oboch štátov.

Izraelsko-egyptskú mierovú dohodu podpísali napokon 26. marca 1979 vo Washingtone. Po jej podpise Egypt získal späť Sinajský poloostrov a stal sa prvým susedom, ktorý uznal Izrael.

Druhá zmluva obsahovala zásady pre dosiahnutie mieru na Blízkom východe. Predpokladala počas piatich rokov vytvoriť autonómnu správu na západnom brehu Jordánu a pásme Gazy, ktoré obsadila izraelská armáda. V budúcnosti sa už nemali zakladať nové izraelské osady. Táto dohoda však napokon pre odpor izraelskej pravice nevstúpila do platnosti.

Vo všeobecnosti dohody podpísané v Camp Davide prijali priaznivejšie v Izraeli. Arabské štáty, medzi nimi aj Jordánsko a Saudská Arábia s nimi skôr nesúhlasili. V samotnom Egypte mal mierový proces podporu väčšiny populácie, no verejná mienka sa často mení a napríklad počas izraelsko-libanonskej vojny v roku 2006 väčšina Egypťanov (až 92 percent) vnímala Izrael ako nepriateľský štát.

Mieroví vyjednávači egyptský prezident Anvar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin sa 10. decembra 1978 stali laureátmi Nobelovej ceny za mier.

Zelenskyj: Ak Putin nepríde do Turecka, Západ by mal uvaliť sankcie

Putin podľa ukrajinského prezidenta nechce žiadne rokovania o ukončení viac ako tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine.

- Americký prezident Donald Trump sa v stredu počas návštevy Rijádu krátko stretne so sýrskym prezidentom Ahmadom Šarom, informoval v utorok server Axios, ktorému plán schôdzky potvrdil predstaviteľ Bieleho domu.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že ak by sa americký prezident pridal k možným rusko-ukrajinským mierovým rokovaniam, mohlo by to dať šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi podnet na účasť.

- Spojené štáty a Saudská Arábia v utorok podpísali dohodu o predaji zbraní za takmer 142 miliárd dolárov. Dohoda, ktorú Biely dom označil za najväčšiu svojho druhu v dejinách, poskytne Rijádu najmodernejšie bojové vybavenie, informovala agentúra AFP.

- Séria zemetrasení zasiahla v utorok okolo poludnia vulkanicky aktívnu oblasť pri talianskom meste Neapol známu ako Flegrejské polia.

- Hokejový útočník Rodrigo Abols posilní lotyšskú reprezentáciu na MS vo Švédsku a Dánsku. Potvrdil to generálny manažér Rudolfs Kalvitis. Abolsov tím Lehigh Valley Phantoms totiž nepostúpil do ďalšieho kola play off v nižšej zámorskej súťaži AHL.

- Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok vyhlásil, že armáda sa v nasledujúcich dňoch chystá vstúpiť do Pásma Gazy v plnej sile. Cieľom je zničiť palestínske militantné hnutie Hamas.

- Na možné rusko-ukrajinské rokovania v tureckom Istanbule tento štvrtok prídu za americkú stranu vyslanci prezidenta USA Donalda Trumpa Steve Witkoff a Keith Kellogg.

- Novým slovenským veľvyslancom v Česku sa od utorka oficiálne stal akademik a filozof Martin Muránsky. Prezident ČR Petr Pavel od neho na Pražskom hrade prevzal poverovacie listiny

- Ministerstvo vnútra (MV) SR nenakúpi čiapky od spoločnosti Rempo. Zmluvy vypovedá a podá trestné oznámenie. TASR o tom v utorok informoval tlačový odbor MV SR.

- Úrad boja proti organizovanej kriminalite koncom apríla prerušil trestné stíhanie pre únik údajov zo zdravotnej dokumentácie premiéra Roberta Fica (Smer-SD) po vlaňajšom atentáte. Pre TASR to uviedol hovorca Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Ivan Vozár.

- Pápež Lev XIV. v liste židovským komunitám vo svete prisľúbil, že rímskokatolícka cirkev s nimi chce posilniť dialóg.

- Utorkový dobrovoľný tréning slovenskej hokejovej reprezentácie absolvovalo kvarteto hráčov a dvaja brankári. Menovite boli na ľade Dalibor Dvorský, Patrik Hrehorčák, Michal Beňo a uzdravený Matej Kašlík. Spolu s nimi brankári Patrik Rybár a Adam Húska.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) avizuje Bezpečnostnú radu SR pre nárast nenávistných prejavov, fyzických konfliktov a vysokej pravdepodobnosti ďalšieho útoku na verejného činiteľa. Zaoberať sa tým chce aj na rokovaní vlády.

- Opozičná strana SaS kritizuje plánovaný nákup pokrývok hlavy pre policajtov a hasičov v rámci zákazky, ktorú uzavrelo Ministerstvo vnútra (MV) SR. Nákup čiapok považuje za predražený.

- Americký prezident Donald Trump ponúkol, že sa zúčastní na potenciálnych ukrajinsko-ruských mierových rokovaniach, ktoré by sa mohli konať vo štvrtok v tureckom Istanbule.

- Vláda bude rok po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) rokovať vo štvrtok (15. 5.) v Handlovej. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

- Parížsky súd v utorok uznal francúzskeho herca Gérarda Depardieua vinným zo sexuálneho napadnutia dvoch žien počas nakrúcania filmu v roku 2021.

- Ministerstvo vnútra SR eviduje viac ako 180.000 stiahnutí aplikácií eIdentita a eDoklady. Digitálne doklady za necelý mesiac od sprístupnenia aplikácií využili Slováci v takmer v 300.000 prípadoch.

- Americký prezident Donald Trump v utorok dopoludnia v Saudskej Arábii začal svoje turné po krajinách Blízkeho východu.