Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda BROZ Tomáš Kušík vysvetľuje, že umelá záplava simuluje prírodné procesy, ktoré fungovali v Dunajských luhoch pred postavením vodného diela Gabčíkovo.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. mája (TASR) - V ramennej sústave Dunaja začali s umelými záplavami cez odberný objekt Dobrohošť. Momentálne územím Dunajských luhov preteká voda na úrovni 90 kubických metrov za sekundu. Informoval o tom minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) na tlačovom brífingu pri Malej vodnej elektrárni Dobrohošť. Umelé záplavy na takej úrovni požadovalo aj Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). Záplavy by mali trvať mesiac.
Predseda BROZ Tomáš Kušík vysvetľuje, že umelá záplava simuluje prírodné procesy, ktoré fungovali v Dunajských luhoch pred postavením vodného diela Gabčíkovo. Dunajské luhy sú vzácnym a hodnotným územím z hľadiska ochrany prírody, protipovodňovej ochrany a aj ochrany klímy a s tým súvisiaceho zadržiavania vody v krajine. Na území sú vzácne nielen lužné lesy, ale aj živočíchy, ako orliak morský či bocian čierny, približuje Kušík.
Ideálne by podľa Kušíka bolo, ak by manipulačné poriadky umelých záplav kopírovali výkyvy vodnej hladiny Dunaja. Tvrdí tiež, že záplavy ramennej sústavy majú vplyv na rozmnožovanie rýb a obojživelníkov aj na prirodzenú obnovu lužných lesov. "Keďže sa to riadi dlhým administratívnym procesom, nie vždy to vyjde na obdobie, ktoré je najvhodnejšie pre živočíchy," podotkol Kušík. BROZ tiež žiada, aby sa celý proces umelých záplav zjednodušil.
"Naša ramenná sústava má dôležitý deň, a to sú každoročné záplavy, ktoré vrátia šancu mnohým stromom a celému biocyklu," povedal Budaj. Ramennú sústavu a jej zaplavovanie chce Budaj dlhodobo sledovať spolu s ľuďmi z BROZ. "My chceme vedieť, či sa záplavy nemíňajú účinkom, či sa voda dostane do konca, či to má dlhodobo priaznivý výsledok, či netreba záplavy predĺžiť," poznamenal Budaj. Dúfa, že ramennej sústave budú venovať pozornosť environmentalisti a aj Štátna ochrana prírody SR.
BROZ spustilo v apríli petíciu za záchranu vnútrozemskej delty Dunaja. S petíciou sa obrátilo aj na Ministerstvo životného prostredia SR, aby zabezpečilo zmeny dočasného manipulačného poriadku pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.
Predseda BROZ Tomáš Kušík vysvetľuje, že umelá záplava simuluje prírodné procesy, ktoré fungovali v Dunajských luhoch pred postavením vodného diela Gabčíkovo. Dunajské luhy sú vzácnym a hodnotným územím z hľadiska ochrany prírody, protipovodňovej ochrany a aj ochrany klímy a s tým súvisiaceho zadržiavania vody v krajine. Na území sú vzácne nielen lužné lesy, ale aj živočíchy, ako orliak morský či bocian čierny, približuje Kušík.
Ideálne by podľa Kušíka bolo, ak by manipulačné poriadky umelých záplav kopírovali výkyvy vodnej hladiny Dunaja. Tvrdí tiež, že záplavy ramennej sústavy majú vplyv na rozmnožovanie rýb a obojživelníkov aj na prirodzenú obnovu lužných lesov. "Keďže sa to riadi dlhým administratívnym procesom, nie vždy to vyjde na obdobie, ktoré je najvhodnejšie pre živočíchy," podotkol Kušík. BROZ tiež žiada, aby sa celý proces umelých záplav zjednodušil.
"Naša ramenná sústava má dôležitý deň, a to sú každoročné záplavy, ktoré vrátia šancu mnohým stromom a celému biocyklu," povedal Budaj. Ramennú sústavu a jej zaplavovanie chce Budaj dlhodobo sledovať spolu s ľuďmi z BROZ. "My chceme vedieť, či sa záplavy nemíňajú účinkom, či sa voda dostane do konca, či to má dlhodobo priaznivý výsledok, či netreba záplavy predĺžiť," poznamenal Budaj. Dúfa, že ramennej sústave budú venovať pozornosť environmentalisti a aj Štátna ochrana prírody SR.
BROZ spustilo v apríli petíciu za záchranu vnútrozemskej delty Dunaja. S petíciou sa obrátilo aj na Ministerstvo životného prostredia SR, aby zabezpečilo zmeny dočasného manipulačného poriadku pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.
