Nálezisko je známe od 19. storočia, začali sme ho systematicky skúmať minulý rok, je naozaj veľmi bohaté a zaujímavé, uviedla Mária Hudáková z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.
Autor TASR
Jánovce 29. júla (TASR) - V obci Jánovce pri Poprade priniesol archeologický výskum, ktorý tam realizujú od začiatku júla, doklady osídlenia predovšetkým z doby laténskej, teda 1. storočia pred Kristom. Informovala o tom v piatok Mária Hudáková z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi, za necelý mesiac sa im podarilo v lokalite objaviť približne 3000 artefaktov.
"Nálezisko je známe od 19. storočia, začali sme ho systematicky skúmať minulý rok, je naozaj veľmi bohaté a zaujímavé. Medzi najvzácnejšie predmety patria napríklad sklenené koráliky, našli sme aj zdobené očkami, čo je ojedinelé," zhodnotila Hudáková. Pozornosť si podľa nej zaslúži napríklad aj časť bronzového opaska. Archeológovia skúmali dve sondy v západnej časti Hradiska v lokalite Machalovce, pričom nadviazali na výsledky z minuloročného výskumu, keď boli zachytené do skalného podložia vysekané kolové jamy.
Na vonkajšej strane valu zachytili ďalšiu kolovú jamu, obsahovala zvyšky prepáleného dreveného kola a na základe toho možno podľa Hudákovej predpokladať, že val mal drevenú roštovú konštrukciu. Tá bola vyplnená masívnymi kamennými platňami a hlinou. Konštrukcia bola na skúmaných častiach spálená, čo možno pripísať zániku hradiska v 1. storočí pred Kristom až na začiatku 1. storočia po Kristovi. "V tomto období tu sídlil keltský kmeň Kotínov, ktorých spájame s púchovskou archeologickou kultúrou. Jeho funkcia bola obchodno-výrobná, je to zrejmé aj z nálezov - ide o pracovné a remeselné nástroje, hotové výrobky, ale aj niekoľko stoviek mincí, ktoré sú dokladom obchodného charakteru územia. Boli na križovatke obchodných ciest, z čoho miestni profitovali," doplnil Dominik Repka z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Počas tejto sezóny objavili rôznu keramiku, výrobky z bronzu, železa, ozdobné predmety, ale napríklad aj prasleny vyrobené z grafitovej keramiky. "Praslen bol vlastne zotrvačník, ktorý slúžil a pomáhal pri spriadaní priadzí," objasnil Repko.
Lokalita bola osídlená do 2. storočia, potom obyvateľov Rimania presídlili na juh do Panónie. Výskum púchovského hradiska realizuje múzeum a katedra archeológie v spolupráci s Múzeom v Kežmarku a spoločnosťou Archeológia Spiš. Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. "Končí sa terénny výskum a začína sa výskum v múzeu a laboratóriách. Nálezy neskôr skončia v Múzeu Spiša, plánujeme urobiť aj výstavu ku Keltom na Spiši. Určite chceme vo výskume pokračovať a nálezisko skúmať systematicky aj v ďalších rokoch," uzavrela Hudáková.
"Nálezisko je známe od 19. storočia, začali sme ho systematicky skúmať minulý rok, je naozaj veľmi bohaté a zaujímavé. Medzi najvzácnejšie predmety patria napríklad sklenené koráliky, našli sme aj zdobené očkami, čo je ojedinelé," zhodnotila Hudáková. Pozornosť si podľa nej zaslúži napríklad aj časť bronzového opaska. Archeológovia skúmali dve sondy v západnej časti Hradiska v lokalite Machalovce, pričom nadviazali na výsledky z minuloročného výskumu, keď boli zachytené do skalného podložia vysekané kolové jamy.
Na vonkajšej strane valu zachytili ďalšiu kolovú jamu, obsahovala zvyšky prepáleného dreveného kola a na základe toho možno podľa Hudákovej predpokladať, že val mal drevenú roštovú konštrukciu. Tá bola vyplnená masívnymi kamennými platňami a hlinou. Konštrukcia bola na skúmaných častiach spálená, čo možno pripísať zániku hradiska v 1. storočí pred Kristom až na začiatku 1. storočia po Kristovi. "V tomto období tu sídlil keltský kmeň Kotínov, ktorých spájame s púchovskou archeologickou kultúrou. Jeho funkcia bola obchodno-výrobná, je to zrejmé aj z nálezov - ide o pracovné a remeselné nástroje, hotové výrobky, ale aj niekoľko stoviek mincí, ktoré sú dokladom obchodného charakteru územia. Boli na križovatke obchodných ciest, z čoho miestni profitovali," doplnil Dominik Repka z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Počas tejto sezóny objavili rôznu keramiku, výrobky z bronzu, železa, ozdobné predmety, ale napríklad aj prasleny vyrobené z grafitovej keramiky. "Praslen bol vlastne zotrvačník, ktorý slúžil a pomáhal pri spriadaní priadzí," objasnil Repko.
Lokalita bola osídlená do 2. storočia, potom obyvateľov Rimania presídlili na juh do Panónie. Výskum púchovského hradiska realizuje múzeum a katedra archeológie v spolupráci s Múzeom v Kežmarku a spoločnosťou Archeológia Spiš. Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. "Končí sa terénny výskum a začína sa výskum v múzeu a laboratóriách. Nálezy neskôr skončia v Múzeu Spiša, plánujeme urobiť aj výstavu ku Keltom na Spiši. Určite chceme vo výskume pokračovať a nálezisko skúmať systematicky aj v ďalších rokoch," uzavrela Hudáková.