Soul 3. decembra (TASR) - Vojenské velenie Južnej Kórey, ktoré prevzalo viacero právomocí po vyhlásení stanného práva prezidentom Jun Suk-jolom, vydalo dekrét zakazujúci všetky politické aktivity vrátane protestov a činnosti politických strán. TASR o tom informuje podľa agentúry Jonhap.

Dekrét vydaný veliteľom juhokórejských pozemných síl Pak An-suom, ktorý sa stal zároveň veliteľom stanného práva, vstúpil do platnosti o 23.00 miestneho času (15.00 SEČ). "Všetky politické aktivity vrátane tých, ktoré sa týkajú Národného zhromaždenia, regionálnych zhromaždení, politických strán, vytvárania politických organizácií, zhromaždení a protestov sú zakázané," vyhlásil Pak.

Podľa jeho slov dekrét slúži na ochranu slobodnej demokracie a bezpečnosti ľudí pred protištátnymi silami, ktoré spôsobia rozvrat krajiny.

Jonhap pripomína, že juhokórejská ústava umožňuje prezidentovi vyhlásiť stanné právo v reakcii na potreby ozbrojených síl v čase vojny, ozbrojeného konfliktu, vnútroštátneho ohrozenia alebo vtedy, ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok.

Po vyhlásení stanného práva určený veliteľ dohliada na administratívne a právne záležitosti v dotknutej oblasti a v prípade potreby môže prijať osobitné opatrenia. Podľa zákona na veliteľa stanného práva dohliada minister obrany, ktorý však podlieha kontrole prezidenta.

Stanné právo môže zrušiť juhokórejský parlament, v ktorom má v súčasnosti väčšinu opozícia. Najväčšia opozičná Demokratická strana (DPK) vyzvala svojich poslancov, aby prišli do budovy Národného zhromaždenia. Vstup do legislatívneho zboru ju však podľa informácii Jonhapu zablokovaný bezpečnostnými zložkami.

Prezident Jun vyhlásil, že rozhodnutie vyhlásiť stanné právo je potrebné na "obnovu a ochranu" krajiny, ktorá podľa neho vzdoruje vážnym výzvam. Hoci podľa neho stanné právo môže občanom spôsobiť "určité nepríjemnosti", prezident prisľúbil rýchlu "normalizáciu" krajiny.

Prekvapivé oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a DKP nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, ktoré prezident označil za ohrozenie základného fungovania štátnej správy.

Prezident taktiež obvinil opozíciu so spolupráce so znepriatelenou Severnou Kóreou. "Národné zhromaždenie sa stalo útočiskom zločincov, ktorí paralyzujú súdny a administratívny systém a pokúšajú sa zvrhnúť slobodný demokratický systém prostredníctvom legislatívnej diktatúry," vyhlásil.

Južná Kórea mala po svojom vzniku po druhej svetovej vojne viacero autoritárskych lídrov, ktorí niekoľkokrát vyhlásili stanné právo. Od 80. rokov minulého storočia je však považovaná za demokraciu.