Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 2. február 2025Meniny má Erika a Erik
< sekcia

KOMENTÁR M. KOPCSAYA: Čo by sa dialo, keby Greta sedela v škole

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

M. Kopcsay komentuje klimatickú zmenu.

Greta by mala sedieť v škole a učiť sa. A podobne aj decká, čo vyšli na námestia, lebo sa im zachcelo protestovať.

Popri prejavoch podpory a sympatií sprevádzajú nepochybne aj takéto komentáre piatkové akcie v rámci tzv. klimatického štrajku, veľkého, viditeľného a verejného podujatia, ktoré ma za cieľ upozorniť na naliehavosť problému nazvaného globálne otepľovanie.

Skúsme oddeliť dve otázky. Jednou je klimatická zmena samotná a druhou verejné kampane, ktoré mobilizujú verejnú mienku.

Skutočnosť, že sa klíma našej planéty veľmi rýchlo mení, a že sa tak deje predovšetkým vďaka ľudskej činnosti (emisie skleníkových plynov) je vedecky potvrdený fakt. To nie je a nikdy nebolo burcovanie klimatických alarmistov v snahe získavať granty. Pripomeňme niekoľko známych čísel.


Horúčka päť dní za sebou


Päť posledných rokov – 2014 až 2018 – bolo zároveň piatimi najteplejšími rokmi v celej histórii novodobých meteorologických meraní. Konštatuje to správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO). Na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu sa môžeme dočítať: „Pokračujúci dlhodobý trend otepľovania globálneho klimatického systému spojený s rekordne vysokými [globálnymi] koncentráciami skleníkových plynov viedol k veľmi nápadnej kumulácii historicky najteplejších rokov do obdobia posledných piatich rokov (2014-2018; poradie od najteplejšieho roka: 2016, 2017, 2015, 2018 a 2014).“

S istou mierou zjednodušenia sa ponúka prirovnanie: Ak má človek päť dní v roku zvýšenú teplotu, nič zvláštne to nemusí znamenať. Ak má zvýšenú teplotu päť dní za sebou, je to signál, že chorobu treba liečiť a vyležať ju, prípadne ísť k lekárovi.
Len dodajme, že najteplejšie, resp. 2. najteplejšie spolu s rokom 2016, je aj leto 2019 a je teda len málo pravdepodobné, že sa rok 2019 nezaradí do „mimoriadne teplej“ série.


Plochá Zem


Podobne je na tom svet s koncentráciou skleníkových plynov. Koncentrácia CO2 presahujúca 400 ppm (teda viac než 400 z milióna častíc) dosahuje rekordné hodnoty.

Vzorky pravekej atmosféry, ktoré sa v podobe bublín nachádzajú v ľadovcoch, zaznačujú, že za posledných 800-tisíc rokov kolísali koncentrácie CO2 medzi hodnotami 200 a 280 ppm podľa toho, či bola práve doba ľadová, alebo medziľadová. Súčasný stav vysoko prevyšuje tento cyklus – a čo je vážnejšie, planéta sa k nemu prepracovala v priebehu pár desaťročí, kým prirodzené výkyvy sa diali v časovom horizonte desaťtisícov resp. státisícov rokov.

Popieranie klimatickej zmeny sa momentálne rovná takému postoju, ako keď niekto trvá na tom, že je Zem plochá.

Odchýlka globálnej teploty v roku 2018 bola približne o stupeň vyššia v porovnaní s predindustriálnym obdobím rokov 1850 až 1900 a o 0,83 °C vyššia než v období 1951-1980. Dodajme, že čím bližšie od rovníka k pólom, tým výraznejšie sa otepľuje. Teda najviac sa atmosféra zohriala na póloch, resp. nad pevninami severnej pologule a nad Arktídou – až o cca 3 stupne – v miernych pásmach strednej Európy dosahuje o 1,5 až 2 stupne, čo je ešte vždy viac než celosvetový priemer.

Nebezpečnejší, než dnešný stav sú možné následky v podobe živelných pohrôm, nekontrolovateľnej migrácie či nových ohnísk vojenských konfliktov.

...ako keby sme nič nerobili.

Otázka znie, čo môže človek/ľudstvo v tomto smere urobiť. Podpis Parížskej klimatickej dohody (COP 21) v roku 2015 bol významným krokom, keďže dokument odsúhlasili predstavitelia takmer všetkých štátov sveta. Odborníci sú však skeptickí v otázke jeho reálnosti – teda v tom, či sa naozaj podarí udržať rast globálnej teploty pod hranicou 2 či dokonca 1,5 stupňa. Klimatológ Milan Lapin pred časom na TABLET.TV povedal: „Keď sa pozrieme na koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére, nie je na nej poznať vôbec žiadne opatrenia – rastie stále, ako keby sa nič neurobilo, ako keby sa nepodnikli žiadne kroky na redukciu emisií skleníkových plynov.“

Jasným cieľom je znižovanie produkcie emisných plynov a nahrádzanie fosílnych palív inými druhmi energie, predovšetkým z obnoviteľných zdrojov. Otázkou presahujúcou rámec komentára však ostáva, či je možné dosiahnuť úspech v znižovaní emisií a v ochrane klímy a zároveň očakávať hospodársky rast. Či nie je na čase postaviť voči ére plytvania a konzumu inú alternatívu.

Práve tu však boj proti dôsledkom klimatickej zmeny naráža na ideologické prekážky: Kritikom a skeptikom pripadá agenda otepľovania „ľavičiarska“, keďže majú pocit, že ide zasa len o snahu kohosi diktovať iným čo majú a čo nemajú robiť, inými slovami o vyššiu mieru regulácie odporujúcu princípom slobody. Opäť možno odpovedať otázkou, či predstavuje obmedzenie osobnej slobody, ak niekomu bránime v pílení konára, na ktorom sedí, alebo sa snažíme tempo pílenia aspoň spomaliť – aby sme si pomohli trochu školáckym prirovnaním.


Veda versus sociálne siete


Celkom očakávateľnou protireakciou sú úspechy populistických politikov, ktorí obhajujú slobodu píliť si konár, ba dokonca svojim myslením pripomínajú zmeniených zástancov plochej Zeme (Bolsonaro a Trump, ktorý keď niekde v Amerike mrzne, tvítuje svetu, že nijaké globálne otepľovanie neexistuje.)

To sa samozrejme môže diať len v súčinnosti s absolútnym spochybňovaním akýchkoľvek – teda aj vedeckých autorít – nad ktoré sa pri dnešnom rozmachu sociálnych sietí môže vyvyšovať akýkoľvek diletant.

Aj v tomto neprajnom prostredí sa však udiala podstatná vec – ešte aj na Slovensku, ktoré dosiaľ tvrdo spalo a klimatickým témam sa nevenovalo, odrazu veľmi zreteľne vystúpila akademická obec, odborná verejnosť, umelci, študenti, skrátka veľká časť verejnosti nastolila tému, ktorej, len si predstavte, sa už nemôžu tak celkom vyhýbať ani politici. A popri ľahostajnosti ba až klimatoskepticizme počuť aj oveľa modernejšie názory.

Možno to nie je ešte úspech, možno Greta Thunberg a celá kampaň spojená s jej osobou majú nádych reklamnej zjednodušenosti či dokonca snáď gýčovosti, jedno je však isté – keby sedela v škole a čušala, o jednej z najzávažnejších civilizačných tém by sa zďaleka toľko nehovorilo.

PS považuje návrhy Danka k podpredsedovi NR SR za irelevantné

KDH už skôr na vyhlásenie SNS reagovalo, že funkcia podpredsedu parlamentu patrí najsilnejšej opozičnej strane, teda hnutiu PS.

- Futbalisti Paríža Saint-Germain zvíťazili v zápase 20. kola francúzskej Ligue 1 na pôde Stade Brest 5:2.

- Švajčiarsky krasokorčuliar Lukas Britschgi si prvýkrát v kariére vybojoval titul majstra Európy. Na šampionáte v estónskom Tallinne ovládol kategóriu mužov s 267,09 bodu.

- Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko zasiahlo budovu školy v meste Sudža v ruskej Kurskej oblasti, ktoré majú pod kontrolou ukrajinské sily. V dôsledku útoku pod troskami podľa armády uviazli desiatky civilistov, ktorí sa tam ukrývali.

- Slovenské florbalistky prehrali vo finále kvalifikačného turnaja o postup na MS 2025 so Švajčiarkami 4:6 a na podujatí v talianskom Lignano Sabbiadoro obsadili konečné druhé miesto.

- Futbalisti FC Liverpool triumfovali v dueli 24. kola anglickej Premier League na pôde Bournemouthu 2:0 a na čele tabuľky majú už deväťbodový náskok pred druhým Arsenalom.

- Futbalisti Atlética Madrid zdolali v 22. kole La Ligy Mallorku 2:0. V zostave hostí odohrali plnú minutáž slovenský obranca Martin Valjent a rovnako aj jeho krajan brankár Dominik Greif.

- Americká Demokratická strana si na zasadnutí zvolila Kena Martina za svojho nového predsedu.

- V okrese Rožňava došlo k nehode, ktorá si vyžiadala život motocyklistu.

- Lokalitu v katastri obce Fačkov, kde popoludní zaútočil medveď na 38-ročného muža a spôsobil mu početné hryzné poranenia, monitoruje Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR.

- Kanadský hokejový útočník Sean Josling sa dohodol s HK Dukla Trenčín na predĺžení spolupráce pre nasledujúcu sezónu 2025/2026.

- Spojené štáty na príkaz prezidenta Donalda Trumpa podnikli vzdušné nálety na ciele džihádistickej siete Islamský štát v Somálsku.

- Basketbalistky Piešťanských Čajok sa stali víťazom štvrtého ročníka Česko-slovenského pohára. Vo finále Final Four turnaja v Brandýse nad Labem triumfovali nad KP TANY Brno 77:74.

- Pre slovenského hokejového brankára Rastislava Eliaša sa koncom januára skončilo hosťovanie v HC Košice. Po siedmich zápasoch v slovenskej extralige sa vrátil do IFK Helsinki.

- Slovenský hokejový útočník Samuel Murín zmenil pôsobisko v slovenskej extralige, keď zamieril z HK Poprad do HK Spišská Nová Ves.

- Výbuch v náborovom centre ukrajinskej armády v meste Rivne si vyžiadal jednu obeť a šesť zranených, uviedla podľa agentúry AFP ukrajinská polícia.

- Ministerstvo vnútra SR predstaví v auguste tohto roka nové znenie zákona o obecnej polícii. Nanovo ním na základe aplikačnej praxe upraví fungovanie zborov.

- Medzinárodná cyklistická únia (UCI) rozhodla o zákaze vdychovania oxidu uhoľnatého (CO), ktoré využívali niektorí jazdci.

- Mesto Veľký Krtíš plánuje obnoviť dve svoje základné školy (ZŠ). V prípade ZŠ Poľná je cieľom zníženie energetickej náročnosti budovy.

- Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) podporil suchý február, teda mesiac bez konzumácie alkoholu.

- V jednom z podnikov v bratislavských Podunajských Biskupiciach sa našlo telo mŕtveho muža. TASR o tom informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff s tým, že sa tým zaoberajú policajti.