Košice 8. mája (TASR) – Dátum 8. máj je symbolom celkového víťazstva nad fašizmom a viaže sa ku kapitulácii Nemecka. Ako pre TASR povedal Henrich Hrehor z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, pre obyvateľstvo bolo skončenie vojny v roku 1945 silným momentom. „Tí, ktorí vojnu zažili a boli jej následkami zasiahnutí, mier vnímali ako jednu z najväčších a najvzácnejších hodnôt,“ povedal.

Výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe sa na Slovensku slávi 8. mája, v minulosti to bolo 9. mája. Rozdielnosť dátumov spočíva v jednotlivých časových pásmach. Ako pripomenul, v Československu, teda aj na Slovensku, sa oslavoval 9. máj ako Deň oslobodenia Československa Červenou armádou do roku 1990. „Vtedy došlo k zmene názvu sviatku na Deň víťazstva nad fašizmom. O rok neskôr došlo aj k zmene samotného dňa osláv, upustilo sa od sovietskej tradície a Deň víťazstva nad fašizmom sa presunul na 8. máj,“ vysvetlil.

Hrehor tiež pripomenul, že oslobodzovanie jednotlivých štátov sa uskutočnilo aj niekoľko mesiacov predtým a východné Slovensko bolo fakticky prvým územím, ktoré Červená armáda oslobodila. Napríklad mestá Košice a Prešov vo vtedajšom Československu boli oslobodené 19. januára 1945, čomu predchádzali krvavé boje na Dukle a následne aj v Dargovskom priesmyku. „Ak človek nezažije vojnu, nevie oceniť mier. Žiaľ, mnoho mladých ľudí považuje násilie, ako i samotnú vojnu ako vhodný nástroj na presadzovanie názorov alebo ideológie. Nevedia si predstaviť, že v prípade vypuknutia vojny by to boli práve oni, kto by stratil najviac,“ povedal.

Na počesť ukončenia vojny v roku 1945 sa podľa jeho slov už 9. mája 1946 v mnohých mestách konali vojenské prehliadky, čo sa stalo tradíciou. V dedinách si túto udalosť pripomínali zapaľovaním vatry, ktorá je zaužívaným symbolom aj pri oslavách Slovenského národného povstania (SNP). „Vatra sa stala symbolom víťazstva, slobody i zjednotenia komunity a národa. Vatra sa tak stáva súčasťou nášho národného príbehu,“ dodal Hrehor.

Čo sa týka pamätníkov, tie sa podľa jeho slov na území Československa stavali skôr pre príslušníkov Červenej armády, neznámych vojakov či osloboditeľov. Košice si udalosti ukončenia druhej svetovej vojny pripomínajú pamätníkom padlým vojakom Červenej armády, ktorý je súčasťou Námestia osloboditeľov, oproti je Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka. „Množinu týchto dvoch pamätníkov a Námestia osloboditeľov dopĺňajú pamätníky Ľudovíta Kukorelliho a generála Petrova v Mestskom parku,“ doplnil.