Bratislava 8. januára (TASR) - Príčinou pocitu ťažkých nôh, opuchu, tlaku v nohách či bolestí lýtok môžu byť varixy, známe ako kŕčové žily. Vznikajú zlým prúdením krvi v cievach a ich prvotným príznakom bývajú nočné kŕče. Nejde iba o estetický, ale predovšetkým o závažný zdravotný problém.

„V dolných končatinách fungujú tri žilové systémy – hĺbkový, povrchový a spojovací. Ak je cievny systém zdravý, krv v ňom prúdi z povrchového cez spojovací až do hĺbkového systému. Pri oslabení žilovej steny dochádza k pretlaku v hĺbkovom žilovom systéme a tok krvi sa obracia. Krv sa tak hromadí v povrchovom systéme a žily strácajú pružnosť aj tvar, pričom v pokročilejšom štádiu viditeľne vystupujú na povrch,“ hovorí vedúca lekárka popradského medicínsko-estetického centra Janka Holešovská.

Jedným z najčastejších rizikových faktorov vzniku kŕčových žíl je genetická predispozícia, teda ich výskyt minimálne u jedného z rodičov. Náchylnejšie na ochorenie sú aj tehotné ženy. Nohám podľa lekárky neprospieva ani súčasný životný štýl, dlhé sedenie a státie, nezdravé stravovacie návyky, ktoré idú ruka v ruke s nadváhou. To všetko vplýva na dolné končatiny a oslabuje žilové steny. Žila sa tak poškodzuje, nasledujú poruchy jej funkcií a vzniká zápal. Ak je chronický a dlhodobo poškodzuje štruktúru žilovej steny, prejavuje sa kŕčovými žilami.

„Podľa veľkosti varixy rozdeľujeme do troch skupín. Metličkové žilky sú drobné a majú priemer do jedného milimetra. Retikulárne varixy sú už rozšírené modrasté žilky s priemerom dva až tri milimetre. Poslednou a najzávažnejšou kategóriou sú kmeňové varixy – ide o veľké rozšírené žily vystupujúce nad povrch kože, ktoré majú priemer až niekoľko desiatok milimetrov,“ objasnila Holešovská. Ak postihnutí problém neriešia, hrozia rôzne komplikácie, napríklad vred predkolenia, ktorý vzniká opakovanými opuchmi a poškodeniami podkožného tkaniva. Na stenách ciev sa môžu tvoriť krvné zrazeniny a spôsobiť rôzne zápaly, zmeny kože či krvácanie.

Kŕčové žily sa liečia rôznymi spôsobmi, ktoré závisia aj od štádia ochorenia. Najstaršia chirurgická metóda odstránenia žíl vytrhávaním, tzv. stripping, je pomerne invazívne a bolestivé ošetrenie, po ktorom v mieste vstupov zostávajú jazvy. Pri modernejšom spôsobe liečby sa do žily vpichá sklerotizačná pena, ktorá poškodí vnútro chorej časti žily, žilová stena zhrubne a uzavrie sa. Sklerotizáciou sa kŕčová žila znefunkční a postupne zaniká. Touto metódou sa však podľa odborníkov dajú ošetrovať len varixy menších priemerov. Iným spôsobom liečby je takzvaná kompresívna skleroterapia podľa Fegana. Pri nej sa do žíl vstrekuje chemická látka, ktorá žilu postupne vyradí z obehu. Tlak krvi v povrchových žilách sa zníži, vredy sa zahoja a postupne zmizne hnedé sfarbenie kože a drobných žiliek.

Pacienti podľa Holešovskej často berú do úvahy len estetiku ochorenia a žiadajú od lekára odstránenie metličkových varixov. „Správny postup liečby obyčajne znamená odstrániť najprv väčšie, kmeňové varixy a až potom menšie žilky, ktoré sa dajú vyriešiť aj kvalitným laserovým ošetrením,“ tvrdí lekárka.