Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naše mestá musia byť nielen odolnejšie, ale aj inovatívnejšie a kreatívnejšie pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám, zdôraznil štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Kurilla.
Autor TASR
Bratislava 24. októbra (TASR) - Globálny trend, ktorý mení demografické parametre dynamickým zvyšovaním podielu mestského obyvateľstva, neobchádza ani Slovensko. O to viac je dôležité, aby boli slovenské mestá pripravené na výzvy, prinášajúce klimatické zmeny. Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Norbert Kurilla to uviedol vo vystúpení na štvrtkovom XIV. stretnutí Národnej platformy Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike.
"Naše mestá musia byť nielen odolnejšie, ale aj inovatívnejšie a kreatívnejšie pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám,“ zdôraznil Kurilla. "O to viac je dôležité, aby sme dobre pripravili stratégie a inteligentné politiky, ktorými budeme môcť tieto ciele dosiahnuť," dodal.
Pri súčinnosti štátnej správy i samosprávy zvýraznil najmä oblasť výstavby, znižovanie jej energetickej náročnosti i spojenie miest a prímestských oblastí efektívnou verejnou dopravou, značne vyplývajúcou na kvalitu ovzdušia.
Analytik globálnych trendov Juraj Mesík upozornil, že vážnosť dosahu klimatických zmien si spoločnosť stále dostatočne neuvedomuje. A relevantné odpovede na hrozby, ktoré výrazne zdeformujú kvalitu života súčasnej i nadchádzajúcej generácie, neprichádzajú. "Medzivládny panel pre klimatické zmeny v správe z októbra 2018 povedal, že do roku 2030 potrebujem znížiť v celosvetovom meradle emisie skleníkových plynov o 45 percent, ak chceme predísť katastrofálnemu vývoju. To znamená, že bohaté krajiny, a Slovensko medzi také patrí tiež, by mali emisie v nasledujúcich 10 rokoch znížiť ešte výraznejšie, povedzme o 60 percent. Ako to idú urobiť naše mestá? Na túto otázku zatiaľ nikto nedal serióznu odpoveď, upozornil Mesík.
V rámci celodenných prezentácií a diskusií XIV. stretnutia Národnej platformy Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike sa jeho účastníci, zastupujúci ústredné štátne orgány, samosprávy, neziskové združenia i podnikateľský sektor zamerajú aj na témy štátnej bytovej politiky, dostupnosti nájomného bývania, ale aj hodnotenia klimatickej odolnosti miest a príkladov dobrej praxe, ktoré fungujú na Slovensku či v Českej republike. V prípade otázok týkajúcich sa národných stratégií, budú sa venovať aj téme prípravy novej Partnerskej dohody a investičných priorít SR v novom programovom období 2021 - 2027.
Záštitu nad XIV. stretnutím Národnej platformy Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike prevzal vedúci zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Ladislav Miko, stretnutie je organizované s podporou európskej asociácie Energy Cities.
"Naše mestá musia byť nielen odolnejšie, ale aj inovatívnejšie a kreatívnejšie pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám,“ zdôraznil Kurilla. "O to viac je dôležité, aby sme dobre pripravili stratégie a inteligentné politiky, ktorými budeme môcť tieto ciele dosiahnuť," dodal.
Pri súčinnosti štátnej správy i samosprávy zvýraznil najmä oblasť výstavby, znižovanie jej energetickej náročnosti i spojenie miest a prímestských oblastí efektívnou verejnou dopravou, značne vyplývajúcou na kvalitu ovzdušia.
Analytik globálnych trendov Juraj Mesík upozornil, že vážnosť dosahu klimatických zmien si spoločnosť stále dostatočne neuvedomuje. A relevantné odpovede na hrozby, ktoré výrazne zdeformujú kvalitu života súčasnej i nadchádzajúcej generácie, neprichádzajú. "Medzivládny panel pre klimatické zmeny v správe z októbra 2018 povedal, že do roku 2030 potrebujem znížiť v celosvetovom meradle emisie skleníkových plynov o 45 percent, ak chceme predísť katastrofálnemu vývoju. To znamená, že bohaté krajiny, a Slovensko medzi také patrí tiež, by mali emisie v nasledujúcich 10 rokoch znížiť ešte výraznejšie, povedzme o 60 percent. Ako to idú urobiť naše mestá? Na túto otázku zatiaľ nikto nedal serióznu odpoveď, upozornil Mesík.
V rámci celodenných prezentácií a diskusií XIV. stretnutia Národnej platformy Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike sa jeho účastníci, zastupujúci ústredné štátne orgány, samosprávy, neziskové združenia i podnikateľský sektor zamerajú aj na témy štátnej bytovej politiky, dostupnosti nájomného bývania, ale aj hodnotenia klimatickej odolnosti miest a príkladov dobrej praxe, ktoré fungujú na Slovensku či v Českej republike. V prípade otázok týkajúcich sa národných stratégií, budú sa venovať aj téme prípravy novej Partnerskej dohody a investičných priorít SR v novom programovom období 2021 - 2027.
Záštitu nad XIV. stretnutím Národnej platformy Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike prevzal vedúci zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Ladislav Miko, stretnutie je organizované s podporou európskej asociácie Energy Cities.
