Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kým zásoby ropy sú v súčasnosti na úrovni 105 dní, a to najmä v štátnych hmotných rezervách, aktuálna zásoba plynu v zásobníkoch by podľa Kvasňovského v zimnom období vydržala približne na mesiac.
Autor TASR
Bratislava 22. mája (TASR) - Téma odklonu od ruskej ropy a plynu v súčasnosti rezonuje celou Európskou úniou (EÚ). Zatiaľ čo dodávky ruskej ropy tankermi by mohli štáty nahradiť už od budúceho roka a dodávky ropovodmi počas najbližších dvoch až troch rokov, zmeniť dodávateľa plynu bude náročnejšie. Slovensko by mohol v budúcnosti zásobovať plyn z USA, oblasti Perzského zálivu či Nórska, uviedol v diskusnej relácii TASR TV výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský. O energetickej bezpečnosti EÚ sa diskutovalo aj v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE).
Slovensko je od ruského plynu závislé na 85 %. Jednou z možností, ako ho nahradiť, sú dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) tankermi do prístavov v Stredozemnom či Baltskom mori a jeho preprava na naše územie plynovodmi. O tento plyn je však veľký záujem aj medzi ostatnými štátmi EÚ, navyše, kapacity LNG terminálov sú obmedzené.
Výkonný riaditeľ SPNZ zdôraznil, že medzi troch najväčších svetových producentov LNG patrí po USA a Katare práve Rusko. Plyn je možné získať aj z Alžírska, krajín Perzského zálivu alebo z Austrálie. "Treba vziať do úvahy aj určitú geografickú blízkosť," upozornil Kvasňovský. Nezanedbateľné sú totiž aj prepravné náklady. Okrem USA preto pre Európu prichádza do úvahy Afrika či krajiny Perzského zálivu.
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek pripomenul, že na Slovensko sa už dostal plyn z dvoch takýchto tankerov, ktoré zabezpečil štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Tento kontrakt SPP začal pripravovať už v októbri minulého roka.
Kvasňovský dodal, že takýmto spôsobom by sa mohlo k odberateľom na Slovensku dostať až desať percent z celkovej ročnej spotreby. "To je niečo, čo sme si pred pár mesiacmi ani nevedeli predstaviť," pripomenul.
Pre Slovensko však nebude jednoduché zabezpečiť dodávky LNG, nakoľko sme pre veľkých dodávateľov malý trh. Krajina ročne spotrebuje okolo piatich miliárd metrov kubických (m3) plynu. "Tam by mohla byť zaujímavá úloha EÚ, keby robila spoločné nákupy," myslí si riaditeľ SPNZ. Je však podľa neho dobré, že sa o takúto diverzifikáciu dodávok SPP pokúša.
Kým slovenské zásoby ropy sú v súčasnosti na úrovni 105 dní, a to najmä v štátnych hmotných rezervách, aktuálna zásoba plynu v zásobníkoch by podľa Kvasňovského v zimnom období vydržala približne na mesiac. Hoci má krajina kapacitu komerčných zásobníkov v objeme 3,5 miliardy m3, tie sú v súčasnosti naplnené iba na približne 25 %. Upozornil však, že ide o komerčné zásoby, ktoré majú obchodné spoločnosti. Pre chránených odberateľov má Slovensko núdzové zásoby v objeme 0,65 miliardy m3.
Slovensko je od ruského plynu závislé na 85 %. Jednou z možností, ako ho nahradiť, sú dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) tankermi do prístavov v Stredozemnom či Baltskom mori a jeho preprava na naše územie plynovodmi. O tento plyn je však veľký záujem aj medzi ostatnými štátmi EÚ, navyše, kapacity LNG terminálov sú obmedzené.
Výkonný riaditeľ SPNZ zdôraznil, že medzi troch najväčších svetových producentov LNG patrí po USA a Katare práve Rusko. Plyn je možné získať aj z Alžírska, krajín Perzského zálivu alebo z Austrálie. "Treba vziať do úvahy aj určitú geografickú blízkosť," upozornil Kvasňovský. Nezanedbateľné sú totiž aj prepravné náklady. Okrem USA preto pre Európu prichádza do úvahy Afrika či krajiny Perzského zálivu.
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek pripomenul, že na Slovensko sa už dostal plyn z dvoch takýchto tankerov, ktoré zabezpečil štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Tento kontrakt SPP začal pripravovať už v októbri minulého roka.
Kvasňovský dodal, že takýmto spôsobom by sa mohlo k odberateľom na Slovensku dostať až desať percent z celkovej ročnej spotreby. "To je niečo, čo sme si pred pár mesiacmi ani nevedeli predstaviť," pripomenul.
Pre Slovensko však nebude jednoduché zabezpečiť dodávky LNG, nakoľko sme pre veľkých dodávateľov malý trh. Krajina ročne spotrebuje okolo piatich miliárd metrov kubických (m3) plynu. "Tam by mohla byť zaujímavá úloha EÚ, keby robila spoločné nákupy," myslí si riaditeľ SPNZ. Je však podľa neho dobré, že sa o takúto diverzifikáciu dodávok SPP pokúša.
Kým slovenské zásoby ropy sú v súčasnosti na úrovni 105 dní, a to najmä v štátnych hmotných rezervách, aktuálna zásoba plynu v zásobníkoch by podľa Kvasňovského v zimnom období vydržala približne na mesiac. Hoci má krajina kapacitu komerčných zásobníkov v objeme 3,5 miliardy m3, tie sú v súčasnosti naplnené iba na približne 25 %. Upozornil však, že ide o komerčné zásoby, ktoré majú obchodné spoločnosti. Pre chránených odberateľov má Slovensko núdzové zásoby v objeme 0,65 miliardy m3.
