Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem toho EÚ na podporu spoločného európskeho výskumného úsilia pri hľadaní lieku proti COVID-19 vyčlenila asi 90 miliónov eur.
Autor TASR
Brusel 25. marca (TASR) - Slovensko získa od Európskej únie možnosť vyčerpať 2,5 miliardy eur na riešenie krízy a následkov epidémie koronavírusu. To je viac, ako je priemerná ročná dotácia pre SR v aktuálnom programovom období. Zďaleka však nejde o jedinú pomoc EÚ pre Slovákov, upozornila poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH).
Slovenská europoslankyňa zo skupiny európskych ľudovcov (EPP) pripomenula, že EÚ má iba tie kompetencie, ktoré jej občania prostredníctvom zmlúv zverili. "Nie je to moloch, ktorý ovláda a diktuje jednotlivým krajinám, čo majú robiť, ako to často od niektorých kritikov počúvame. Aj v oblasti zdravotníctva má len doplnkové právomoci a jej úlohou je podporovať členské krajiny vo výkone ich kompetencií a vzájomnej spolupráci."
Podľa nej nie je pravda, že Únia počas epidémie nekoná. Rovnako ako v národných a miestnych parlamentoch či školských radách chvíľu trvá, kým príde zhoda na najefektívnejšom riešení a aj EÚ potrebovala chvíľu čas, aby 27 štátov našlo spoločnú dohodu pre riešenie aktuálnej krízy s koronavírusom.
"Jedno z prvých opatrení EÚ je, že členské krajiny môžu dočerpať fondy, ktoré nestihli a museli by ich vrátiť. Ak bude štvrtkové hlasovanie v Európskom parlamente úspešné, Slovensko bude mať k dispozícii asi 2,5 miliardy eur," vysvetlila poslankyňa.
Europarlament bude vo štvrtok na krízovom zasadnutí prostredníctvom elektronického hlasovania rozhodovať aj o rozšírení pôsobnosti Fondu solidarity EÚ aj na krízy v oblasti verejného zdravia.
"V takom prípade budeme môcť tento fond pre zasiahnuté členské štáty použiť aj v prípade epidémie koronavírusu. V roku 2020 sú k dispozícii prostriedky až do výšky 800 miliónov eur," uviedla Lexmann.
To však že ti nie je jediná pomoc pre Slovensko. EÚ sa už dohodla na spôsobe spoločného verejného obstarávania pre všetky krajiny, keď v priebehu marca a apríla nakúpi pľúcne ventilátory, opätovne využiteľné respirátory, testy na koronavírus a ďalšie zariadenia intenzívnej medicínskej starostlivosti a osobnej ochrany. Vyčlenených je na to ďalších 50 miliónov eur v rámci mechanizmu civilnej obrany rescEU. Pôjde o trvalú a strategickú rezervu zdravotníckeho vybavenia krajín Únie, na rozdelenie a distribúciu ktorých bude EÚ sama dohliadať.
Okrem toho EÚ na podporu spoločného európskeho výskumného úsilia pri hľadaní lieku proti COVID-19 vyčlenila asi 90 miliónov eur. Ďalšími 179 miliónmi eur bude v tomto roku podporovať samostatne zárobkovo činné osoby a prepustených pracovníkov. Poľnohospodárom predĺžila možnosť podávania žiadostí o platby až do polovice júna.
"Európska komisia dala v snahe zamedziť ekonomickým dopadom epidémie členským krajinám viac flexibility v medzinárodnej nákladnej doprave, pri národných ekonomických opatreniach, bankových zárukách, ale aj pri využívaní eurofondov. To je pre Slovensko výhodné, pretože napríklad v školstve či vede a výskume sme pri čerpaní eurofondov vždy pozadu," upozornila Lexmann s tým, že teraz tieto zdroje budeme môcť využiť aj na podporu zdravotníctva alebo malých a stredných podnikateľov pri opätovnom naštartovaní ekonomiky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Slovenská europoslankyňa zo skupiny európskych ľudovcov (EPP) pripomenula, že EÚ má iba tie kompetencie, ktoré jej občania prostredníctvom zmlúv zverili. "Nie je to moloch, ktorý ovláda a diktuje jednotlivým krajinám, čo majú robiť, ako to často od niektorých kritikov počúvame. Aj v oblasti zdravotníctva má len doplnkové právomoci a jej úlohou je podporovať členské krajiny vo výkone ich kompetencií a vzájomnej spolupráci."
Podľa nej nie je pravda, že Únia počas epidémie nekoná. Rovnako ako v národných a miestnych parlamentoch či školských radách chvíľu trvá, kým príde zhoda na najefektívnejšom riešení a aj EÚ potrebovala chvíľu čas, aby 27 štátov našlo spoločnú dohodu pre riešenie aktuálnej krízy s koronavírusom.
"Jedno z prvých opatrení EÚ je, že členské krajiny môžu dočerpať fondy, ktoré nestihli a museli by ich vrátiť. Ak bude štvrtkové hlasovanie v Európskom parlamente úspešné, Slovensko bude mať k dispozícii asi 2,5 miliardy eur," vysvetlila poslankyňa.
Europarlament bude vo štvrtok na krízovom zasadnutí prostredníctvom elektronického hlasovania rozhodovať aj o rozšírení pôsobnosti Fondu solidarity EÚ aj na krízy v oblasti verejného zdravia.
"V takom prípade budeme môcť tento fond pre zasiahnuté členské štáty použiť aj v prípade epidémie koronavírusu. V roku 2020 sú k dispozícii prostriedky až do výšky 800 miliónov eur," uviedla Lexmann.
To však že ti nie je jediná pomoc pre Slovensko. EÚ sa už dohodla na spôsobe spoločného verejného obstarávania pre všetky krajiny, keď v priebehu marca a apríla nakúpi pľúcne ventilátory, opätovne využiteľné respirátory, testy na koronavírus a ďalšie zariadenia intenzívnej medicínskej starostlivosti a osobnej ochrany. Vyčlenených je na to ďalších 50 miliónov eur v rámci mechanizmu civilnej obrany rescEU. Pôjde o trvalú a strategickú rezervu zdravotníckeho vybavenia krajín Únie, na rozdelenie a distribúciu ktorých bude EÚ sama dohliadať.
Okrem toho EÚ na podporu spoločného európskeho výskumného úsilia pri hľadaní lieku proti COVID-19 vyčlenila asi 90 miliónov eur. Ďalšími 179 miliónmi eur bude v tomto roku podporovať samostatne zárobkovo činné osoby a prepustených pracovníkov. Poľnohospodárom predĺžila možnosť podávania žiadostí o platby až do polovice júna.
"Európska komisia dala v snahe zamedziť ekonomickým dopadom epidémie členským krajinám viac flexibility v medzinárodnej nákladnej doprave, pri národných ekonomických opatreniach, bankových zárukách, ale aj pri využívaní eurofondov. To je pre Slovensko výhodné, pretože napríklad v školstve či vede a výskume sme pri čerpaní eurofondov vždy pozadu," upozornila Lexmann s tým, že teraz tieto zdroje budeme môcť využiť aj na podporu zdravotníctva alebo malých a stredných podnikateľov pri opätovnom naštartovaní ekonomiky.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
