Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 15. máj 2025Meniny má Žofia
< sekcia

Lukašenko armáde nariadil, aby používala čo najprísnejšie opatrenia

Bieloruskí podporovatelia opozície počas "Pochodu za slobodu", ktorým protestovali proti spornému znovuzvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka vo voľbách 9. augusta v centre hlavného mesta Minsk v nedeľu 16. augusta 2020. Bielorusi skandovali v nedeľu "Odstúp!", "Odíď!" alebo "Nech žije Bielorusko!" Autá trúbili na ich podporu. Tento protest sa konal práve v čase, keď Lukašenko v centre Minska organizoval zhromaždenie svojich zástancov. Vystúpil tam s prejavom, v ktorom podporovateľov vyzval, aby "zachránili svoju krajinu pred skazou". Foto: TASR/AP

Polícia na protestoch zadržala približne 7000 osôb. Mnohí z prepustených následne uviedli, že ich vo väzbe mučili.

Minsk 22. augusta (TASR) - Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko nariadil v sobotu armáde, aby na ukončenie pokusov o údajné zvrhnutie jeho vlády a ochranu teritoriálnej integrity krajiny používala "čo najprísnejšie opatrenia". Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na bieloruské štátne médiá.

Lukašenko na vojenskej základni v meste Hrodna na západe krajiny neďaleko hraníc s Poľskom a Litvou vyhlásil, že zahraničné sily sa pokúšajú v Bielorusku vyvolať revolúciu.

"Je jasné, že vnútropolitickou situáciou v krajine otriasa plán na (zosnovanie) farebnej revolúcie," citovala Lukašenka tlačová agentúra Belta.

Po zverejnení výsledkov sporných prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta a Lukašenko v nich podľa oficiálnych údajov získal 80 percent hlasov, vypukli v Minsku a ďalších bieloruských mestách masové protesty. Najmä v prvých dňoch voči demonštrantom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. Polícia zadržala približne 7000 osôb. Mnohí z prepustených uviedli, že ich vo väzbe mučili. Viacerí demonštranti zomreli za nevyjasnených okolností.

Európska únia voľby v Bielorusku označila za neslobodné a nespravodlivé a odsúdila násilné zásahy zo strany polície. Štátni predstavitelia podľa EÚ počas protestov použili "neprimerané a neprijateľné násilie".

T. Gašpar: Množstvo nenávistných prejavov sa rok po atentáte zvýšilo

Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Glück vyzval hlavné opozičné strany v parlamente, aby sa dištancovali od spojenia s Demokratmi.

- Polícii sa podarilo objasniť sériu krádeží v obci Iňačovce v okrese Michalovce. Štyroch mužov, ktorí opakovane od decembra 2024 do januára 2025 kradli v jednom z rodinných domov, obvinili.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po príchode do Ankary označil ruskú delegáciu v Istanbule, ktorá má rokovať s delegáciou Ukrajiny, ako „atrapu“ s nejasným mandátom. Povedal to pred rokovaním s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

- Štúdium zubného lekárstva sa na martinskej Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach skráti na päť rokov.

- Prestávky medzi jednotlivými tretinami na prebiehajúcich MS v hokeji predĺžia od štvrtkových duelov z 15 na 17 minút. Rozhodla tak Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) po tom, ako v dejisku B-skupiny v dánskom Herningu dochádzalo k nepríjemným situáciám.

- Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok dopoludnia potvrdilo, že rokovania s ukrajinskou delegáciou v Istanbule sa na žiadosť Turecka uskutočnia až v „druhej polovici dňa“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

- Vodiči sa vo štvrtok predpoludním pre nehodu dvoch kamiónov zdržia asi hodinu na ceste I/18 v Strečnianskej úžine medzi Žilinou a Martinom.

- Neúčasť ruského prezidenta Vladimira Putina na rokovaniach s ukrajinskou stranou, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok v Istanbule, svedčí podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského o zbabelosti šéfa Kremľa.

- Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR vo veci zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

- V stredu zahynulo najmenej 21 ľudí pri hromadnej zrážke nákladného auta, autobusu a dodávky na diaľnici spájajúcej mexické štáty Oaxaca a Puebla.

- Diplomata, ktorého v pondelok zadržali švédske orgány pre podozrenia zo špionáže, v stredu prepustili z väzby, avšak naďalej zostáva podozrivým.

- Najmenej traja ľudia v stredu zahynuli pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Sumy, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti Facebook.

- Ruský prezident Vladimir Putin nie je uvedený v oficiálnom zozname členov delegácie, ktorá má vo štvrtok rokovať s ukrajinskými predstaviteľmi v tureckom Istanbule.

- Ukrajinská colná správa v stredu oznámila, že v piatok 16. mája na niekoľko hodín uzavrie priechod Užhorod - Vyšné Nemecké na hranici so Slovenskom.

- Estónska armáda v stredu uviedla, že ruská stíhačka narušila vzdušný priestor tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ i NATO.

- Slovensko sa po takmer 15 rokoch oficiálne stalo 33. krajinou, ktorej vojaci sa zapájajú do mierovej misie vedenej NATO v Kosove (KFOR).

- Čína oznámila, že pozastavila platnosť niektorých necolných protiopatrení voči americkým firmám, ktoré prijala ako odvetu za uvalenie vysokých dovozných ciel zo strany americkej administratívy.

- Predsedovia štyroch slovenských samosprávnych krajov sa v stredu v Bruseli stretli s výkonným podpredsedom Európskej komisie (EK) zodpovedným za regionálny rozvoj a eurofondy Raffaelom Fittom.

- Americký prezident Donald Trump a katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání v stredu v Dauhe podpísali dohody, ktoré majú priniesť hospodársku výmenu medzi ich krajinami v hodnote najmenej 1,2 bilióna dolárov.

- Už vyše 100 ľudí zomrelo v tureckom hlavnom meste Ankara za posledné tri mesiace po požití pančovaného alkoholu.