Bamako 15. novembra (TASR) - Tuarégski povstalci v utorok priznali, že boli nútení stiahnuť sa zo svojej bašty Kidal na severe krajiny. Niekoľko hodín pred tým malijská armáda oznámila dobytie tohto strategicky dôležitého mesta, informovala televízna stanica France24.

Hnutie nazvané Koordinácia azawádskych hnutí (CMA), čo je aliancia nezávislých a autonomistických skupín ovládaná Tuarégmi, ovládalo mesto Kidal od roku 2013.

Aliancia ozbrojených povstaleckých skupín (CSP) však v utorok vo svojom vyhlásení priznala, že sa z mesta Kidal stiahla "zo strategických dôvodov". Dodala, že niekoľko dní predtým odolávala postupu malijskej armády a Vagnerovej skupiny, pričom im údajne stále "spôsobovala veľké ľudské a materiálne straty".

CSP však avizovala, že boj povstalcov pokračuje, pričom pôjde o "novú etapu", ktorú by mala sprevádzať "trvalá mobilizácia".

Dobytie Kidalu je podľa France24 významným symbolickým úspechom junty, ktorá sa v roku 2020 násilím chopila moci v Mali, ktoré od roku 2012 čelí šíreniu džihádizmu a hlbokej bezpečnostnej a politickej kríze. Získanie kontroly nad Kidalom armádou privítala časť malijských politických strán i organizácií.

Ovládnutie Kidalu bolo vyvrcholením pozemnej a vzdušnej ofenzívy spustenej koncom minulého týždňa.

Do operácie sa podľa povstalcov a iných zdrojov zapojili aj vagnerovskí žoldnieri. Malijská junta pritom popiera prítomnosť tejto ruskej súkromnej bezpečnostnej skupiny v krajine.

Boje medzi armádou a ozbrojenými formáciami na severe Mali sa obnovili koncom augusta, pričom zo zodpovednosti za túto situáciu sa strany konfliktu obviňujú navzájom. Tento vývoj podkopáva mierové dohody podpísané v roku 2015, upozornila svojho času rozhlasová stanica RFI.

V Mali došlo v auguste 2020 k vojenskému prevratu, po ktorom nasledoval druhý v máji 2021.

Dohoda o prímerí zostala v platnosti aj po nástupe junty v roku 2020, hoci povstalci sa sťažovali, že kľúčové ustanovenia o autonómii zostávajú nenaplnené.

Separatistickí tuarégski povstalci zo severu Mali sa už dlho snažia o vyhlásenie svojho nezávislého štátu, ktorý nazývajú Azawád. Keď v roku 2012 vytlačili z mesta Kidal malijskú armádu, spustili tým sériu udalostí, ktoré destabilizovali celú krajinu.

Na túto situáciu v roku 2013 zareagovalo Francúzsko, ktoré do Mali - svojej bývalej kolónie - vyslalo vojenské jednotky s cieľom zbaviť extrémistov moci. Povstalci sa však preskupili a ďalšie desaťročie podnikali útoky na malijskú armádu i na mierové jednotky OSN.

Vojenský prevrat v roku 2020 pod vedením plukovníka Assimiho Goitu mal za následok zhoršenie vzťahov s medzinárodnými partnermi Mali, pričom malijské ministerstvo zahraničných vecí dokonca mierovej misii OSN, známej ako MINUSMA, nariadilo odchod z krajiny, odkiaľ sa stiahol aj kontingent francúzskych vojakov.