Bratislava 11. marca (TASR) – Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR pripravilo spolu s Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP) zoznam priorít v obnove a rozvoji železničnej infraštruktúry. Informuje o tom rezort dopravy na svojej webovej stránke. Dokument ukazuje, do čoho treba v nasledujúcich rokoch investovať.

"Tak, ako som pri príchode na ministerstvo sľúbil, mojím cieľom je riadiť sa objektívnymi analýzami, ktoré prinesú Slovensku najvyššiu hodnotu za peniaze. Tento zoznam nám a širokej verejnosti jasne ukazuje, do čoho a koľko peňazí máme v nasledujúcich rokoch investovať tak, aby sme zlepšili stav železničnej infraštruktúry a vďaka tomu presvedčili ľudí, že cestovanie vlakmi je najrýchlejší, najbezpečnejší a najekologickejší spôsob dopravy," poznamenal minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

Analytici ÚHP navrhli metodiku, na základe ktorej vznikol zoznam prevažne projektov obnovy a revitalizácie existujúcej železničnej siete. Výber priorít podľa rezortu dopravy zohľadňuje kritériá a dopravné hľadisko, stav trate a spoločenský prínos projektov. Nadväzujúci plán realizácie, tzv. harmonogram, už zohľadní aj pripravenosť projektov, kapacity štátu pripraviť projekty a rozpočtové možnosti. Analytici zároveň odporúčajú pripraviť aj tzv. rezervné projekty pre prípad, že by sa realizácia prioritných projektov zdržala.

Z materiálu ÚHP vyplýva, že jednotlivé projekty sú v zozname rozdelené do štyroch kategórií podľa typu intervencie alebo významu. Kategória 1 predstavuje revitalizáciu tratí v zlom stave. V kategórii 2 sú projekty zavádzania diaľkového riadenia dopravy a projekty zamerané na odstránenie úzkych miest na železničnej infraštruktúre. Kategória 3 predstavuje modernizáciu siete TEN-T. Kategória 4 s názvom Ostatný rozvoj zahŕňa projekty modernizácie a rozvoja ďalších tratí mimo základnej TEN-T core siete s rôznym stupňom intervencie. Sem sú zaradené projekty, ako je elektrifikácia tratí, zvyšovanie rýchlosti, výstavba nových zastávok a podobne. Pre poradie kategórií platí ich číselná hodnota.

Medzi projekty revitalizácie tratí sú v zozname na predných priečkach umiestnené projekty Bratislava – Senec, Bratislava – Kvetoslavov, Devínska Nová Ves – Malacky, ale napríklad aj Galanta – Palárikovo a uzol Žilina. Do popredia sa v tejto kategórii dostali tiež projekty, ako je Poprad – Štrba (Lučivná) či Košice – Kysak.

ÚHP zároveň v materiáli konštatuje, že dostupné zdroje na rozvoj železničnej infraštruktúry bez nákladov na údržbu do roku 2030 sú približne 0,33 % HDP ročne (334 miliónov eur). Pri započítaní ďalších pozitívnych rizík odhadu môžu zdroje dosiahnuť približne 0,43 % HDP ročne (434 miliónov eur). Kľúčovými zdrojmi v nasledujúcom období budú podľa analytikov možnosti čerpania zdrojov z plánu obnovy a možnosti financovania projektov z CEF fondov.

Úlohou rezortu dopravy a správcu železničnej infraštruktúry Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) je teraz pripraviť a zverejniť záväzný harmonogram priorít a v spolupráci s ministerstvom financií zabezpečiť potrebné finančné zdroje na jeho realizáciu.