Na poste námestníčky ministra zahraničných vecí pre európske záležitosti pôsobila vo vláde prezidenta Baracka Obamu.
Autor TASR
Washington 5. marca (TASR) - Úradujúca prvá námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová, ktorá bola často terčom kritiky pre jej vyhranené názory voči Rusku a jeho krokom na Ukrajine, v marci odíde do dôchodku. V utorok o tom podľa agentúry AP informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí, píše TASR.
Ako kariérna diplomatka Nulandová (62) pôsobila viac ako tri desaťročia pod vedením šiestich prezidentov a desiatich ministrov zahraničných vecí, počnúc jej prvým vyslaním vo funkcii konzulárnej úradníčky v čínskom meste Kanton.
Počas búrlivých 90. rokov minulého storočia pôsobila aj na americkom veľvyslanectve v Moskve. V ruskej metropole sa nachádzala aj počas pokusu o prevrat, ktorého cieľom bolo zosadiť niekdajšieho ruského prezidenta Borisa Jeľcina.
Na poste námestníčky ministra zahraničných vecí pre európske záležitosti pôsobila vo vláde prezidenta Baracka Obamu. Pre jej otvorenú obhajobu Ukrajiny, najmä po anexii Krymského polostrova Ruskom v roku 2014, si vyslúžila nevôľu mnohých vedúcich predstaviteľov Moskvy.
Po zvolení Donalda Trumpa do funkcie hlavy štátu odišla do dôchodku. Vrátila sa do administratívy súčasného prezidenta Joea Bidena ako námestníčka ministra zahraničných vecí pre politické záležitosti.
Od vlaňajšieho augusta, keď vtedajšia prvá námestníčka ministra zahraničných Wendy Shermanová odišla do dôchodku, prebrala dočasne jej funkciu práve Nulandová. Biden však na túto pozíciu nominoval Kurta Campbella, ktorý sa jej chopil vo februári.
Súčasný americký minister zahraničných vecí Antony Blinken ocenil Nulandovú za jej dlhoročnú službu verejnosti a poďakoval jej za úlohu, ktorú zohrala pri formovaní zahraničnej politiky USA.
"Ale práve Victoriino vedenie na Ukrajine budú diplomati a študenti zahraničnej politiky študovať celé roky," uviedol Blinken vo svojom vyhlásení.
Ako kariérna diplomatka Nulandová (62) pôsobila viac ako tri desaťročia pod vedením šiestich prezidentov a desiatich ministrov zahraničných vecí, počnúc jej prvým vyslaním vo funkcii konzulárnej úradníčky v čínskom meste Kanton.
Počas búrlivých 90. rokov minulého storočia pôsobila aj na americkom veľvyslanectve v Moskve. V ruskej metropole sa nachádzala aj počas pokusu o prevrat, ktorého cieľom bolo zosadiť niekdajšieho ruského prezidenta Borisa Jeľcina.
Na poste námestníčky ministra zahraničných vecí pre európske záležitosti pôsobila vo vláde prezidenta Baracka Obamu. Pre jej otvorenú obhajobu Ukrajiny, najmä po anexii Krymského polostrova Ruskom v roku 2014, si vyslúžila nevôľu mnohých vedúcich predstaviteľov Moskvy.
Po zvolení Donalda Trumpa do funkcie hlavy štátu odišla do dôchodku. Vrátila sa do administratívy súčasného prezidenta Joea Bidena ako námestníčka ministra zahraničných vecí pre politické záležitosti.
Od vlaňajšieho augusta, keď vtedajšia prvá námestníčka ministra zahraničných Wendy Shermanová odišla do dôchodku, prebrala dočasne jej funkciu práve Nulandová. Biden však na túto pozíciu nominoval Kurta Campbella, ktorý sa jej chopil vo februári.
Súčasný americký minister zahraničných vecí Antony Blinken ocenil Nulandovú za jej dlhoročnú službu verejnosti a poďakoval jej za úlohu, ktorú zohrala pri formovaní zahraničnej politiky USA.
"Ale práve Victoriino vedenie na Ukrajine budú diplomati a študenti zahraničnej politiky študovať celé roky," uviedol Blinken vo svojom vyhlásení.